"Prístup zo strany katolíkov k LGBT jednotlivcom musí vždy zahŕňať pravdu o katolíckej náuke a čistote“, uviedol kardinál Robert Sarah 1. septembra v článku pre Wall Street Journal (WSJ), v názorovej sekcii op-ed, ktorým odpovedá jezuitskému kňazovi pátrovi Jamesovi Martinovi. (op-ed je názor, ktorý môže aj protirečiť s editorovým) A pokračuje ďalej: „Reakciu Katolíckej cirkvi v oblasti pastorácie LGBT komunít kritizuje množstvo ľudí, vrátane jej vlastných prívržencov. Táto kritika si zasluhuje odpoveď, ani nie tak reflexívnu obranu praktík Cirkvi, ako skôr zistenie, či my, ako Pánovi učeníci, pristupujeme k spoločenstvu v núdzi účinným spôsobom.“
Kardinál Sarah z Guiney je prefektom Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí. Pátra Martina, S.J., šéfredaktora Jezuits´ America Magazine, sám označil za „jedného z najväčších kritikov náuky Cirkvi, týkajúcej sa sexuality“. Páter Martin sa stal mediálnou osobnosťou s pozoruhodným ´výskytom´ v prostredí sociálnych médií. Je autorom knihy z roku 2017: „Budovanie mostov – ako môže Katolícka cirkev a LGBT komunita vytvoriť vzťah úcty, súcitu a vnímavosti“. Táto kniha si vyslúžila obdiv od kardinála Kevina Farrella, prefekta Vatikánskej dikastérie pre laikov, rodinu a život, ako aj od kardinála Josepha Tobina z Newarku, ktorý sa vyjadril, že táto kniha „predstavuje zásadný krok pri apelovaní na lídrov Cirkvi, aby slúžili s väčším súcitom a v pripomínaní LGBT katolíkom, že aj oni sú takou istou súčasťou Cirkvi, ako hociktorý iný katolík.“ Ďalší obdivovatelia tejto knihy, vrátane nonkonformných katolíckych skupín, ako je napr. New Ways Ministry, usporiadali prednášku o knihe a odovzdali pátrovi Martinovi svoju cenu - Bridge Building Award.
New Ways Ministry patrí k Equally Blessed Coalition, ktorá je sama vyhláseným kritikom katolíckej teológie a sexuálnej etiky. Medzi zakladateľov tejto koalície patrí aj miliardár, dedič Jon Stryker´s Arcus Foundation, ktorá sleduje rozšírenú stratégiu postupu proti kresťanskej opozícii, podporuje aktivity LGBT, ako aj globálne sociálne zmeny v prospech LGBT, najmä v rámci kresťanstva a iných náboženstiev.
Kniha pátra Martina má však zároveň aj kritikov. Podľa nich sa kniha vyhýba náuke Cirkvi o manželstve, celibáte a čistote, a je ukážkou priam očividnej neochoty odlíšiť katolíkov, ktorí vo svojom živote síce cítia príťažlivosť k rovnakému pohlaviu (ale nepraktizujú ju), no usilujú sa žiť podľa katolíckej náuky.
Vo svojom op-ed kardinál Sarah poznamenal, že páter Martin iba opakuje „už otrepanú kritiku, že katolíci len tvrdo kritizujú homosexualitu, ale nedbajú na dôležitosť sexuálnej integrity medzi jej stúpencami“. A dodáva, že p. Martin má pravdu keď odmieta dvojitú normu platnú pre čnosť čistoty, „ktorá aj keď zjavne problematická, je neoddeliteľnou súčasťou dobrej noviny Ježiša Krista pre všetkých kresťanov.“
„U nezosobášených veriacich – bez ohľadu na to, ku komu ich to priťahuje – si čnosť čistoty vždy vyžaduje zdržanlivosť v sexuálnom živote. Zrejme to vyzerá ako príliš náročná požiadavka, no Ježišova múdrosť a dobrota by nevyžadovala niečo, čo sa nedá splniť. Pomocou Božej milosti a svojej vytrvalosti čnosť čistoty nielenže môžeme dosiahnuť, ale sa nám stane aj prameňom opravdivej slobody. Ježiš nás vyzýva k prežívaniu tejto čnosti, pretože pre ňu stvoril naše srdce, rovnako, ako stvoril našu myseľ pre pravdu.“
Kardinál Sarah zdôrazňuje dôležitosť oboch – pravdy, aj lásky: „Milovať niekoho tak, ako Kristus miluje nás, znamená milovať toho človeka v pravde. Tí, ktorí hovoria v mene Cirkvi, sa musia verne pridŕžať nemennej náuky Cirkvi, pretože iba životom v súlade s Božím stvoriteľským plánom dosiahneme hlboké a trvalé naplnenie.“ Kardinál zosumarizoval aj katolícku náuku o príťažlivosti k rovnakému pohlaviu:
„Každý človek, ktorého sa to týka, je sám o sebe dobrý, pretože on či ona je dieťaťom Božím. Homosexuálna príťažlivosť nie je hriešna pokiaľ po nej človek vedome netúži a pokiaľ ju nepraktizuje, aj keď nie je v súlade s prirodzenosťou človeka ako takou. Praktizovanie homosexuality je však už ťažkým hriechom a je nesmierne škodlivé pre všetkých, ktorí sa ho zúčastňujú. Túto pravdu sa musia dozvedieť ľudia, ktorí sa identifikujú ako členovia LGBT komunity, a to od duchovných, ktorí v mene Cirkvi hovoria o tejto náročnej téme.“
Kardinál v tejto súvislosti odporúča knihu amerického autora Daniela Mattsona s názvom „Prečo sa nenazývam gayom“, ku ktorej napísal predslov: „Modlím sa za to, aby si tento svet konečne všimol hlasy kresťanov, ktorí síce pociťujú príťažlivosť k rovnakému pohlaviu (bez praktizovania), ale objavili pokoj a radosť prežívaním pravdy evanjelia. Som veľmi rád, že som sa s nimi stretol a ich svedectvá ma hlboko dojali. Títo kresťania dosvedčujú silu milosti a pravdy náuky Cirkvi. Mnohí z nich sa po dlhom odlúčení od viery opäť zmierili s Ježišom Kristom a jeho Cirkvou. Nežije sa im ľahko alebo bez obetí ... objavili však krásu čistoty a čistých priateľstiev. Títo kresťania si zaslúžia úctu a pozornosť pre svoju schopnosť naučiť sa, ako lepšie prijímať svojich bratov a sestry s pravou milosrdnou láskou.“
Kardinál záverom ešte zdôraznil nevyhnutnosť zachovať vernosť katolíckej viere aj vo verejnom živote, ako aj to, že odmietanie Božieho plánu s ľudskou intimitou a láskou má pre človeka smutné a nedozierne následky:
„Sexuálna sloboda, ktorú propaguje a podporuje svet, neplní ani zďaleka prísľuby a očakávania, ktoré sa do nej vkladali. Práve naopak, promiskuita je príčinou následného nevyhnutného utrpenia, zlomených sŕdc, osamelosti a narábania s druhými ako s prostriedkami pre vlastné sexuálne uspokojenie. Cirkev sa ako každá starostlivá matka usiluje chrániť svoje deti pred zlom, ktoré spôsobuje hriech.“