Nový dokumentárny film poskytuje laikom bezprecedentný pohľad na obrad exorcizmu. Najnovší projekt držiteľa Oskara, režiséra Williama Friedkina, „Diabol a páter Amorth“ otvoril Filmový festival v Benátkach v roku 2017.
Dokument poskytuje pohľad zblízka na prípad „Cristiny“, tridsaťročnej architektky, ktorá podstupuje deviate ´sedenie´ vo svojom niekoľkomesačnom zápase proti zlému duchu, ktorý je v nej. Friedkin tento dokument opisuje ako projekt, ktorý v ňom pri natáčaní „vzbudzoval hrôzu“. „Nemyslím si, že po tom, ako som videl túto ohromujúcu a šokujúcu vec, budem ešte niekedy taký istý ako predtým“, reagoval tento režisér na otázky o prejavoch zlého ducha.
Ako režisér kasového trháku z roku 1973 „Exorcista“ dostal Friedkin povolenie filmovať exorcizmus Cristiny, ktorý viedol páter Gabriele Amorth, hlavný exorcista rímskej diecézy. On aj určil podmienky, ktoré sa pri natáčaní museli prísne dodržiavať. Filmovať mohol iba sám Friedkin a nesmel používať žiadne svetlá. Natáčal tichou kamerou Sony s vysokým rozlíšením a mohol stáť zhruba 60 centimetrov od kňaza a ženy.
Väčšinu exorcismu Cristina sedela na stoličke, „mlátila okolo seba a mumlala“. Hlas jej „klesol o oktávu“ a vykrikovala „Som satan!“, „Je nás mnoho!“ a „Nie, nie, nie!“ Po zostrihaní dokumentu konzultoval Friedkin tento prípad s významnými americkými neurológmi, mozgovými chirurgmi a psychiatrami a vyjadril sa, že „mozgoví chirurgovia nedokázali určiť pôvod týchto prejavov a nikto z nich neodporučil operáciu mozgu. Sú presvedčení, že všetko má svoj pôvod v mozgu, avšak – ako povedali aj vo filme – nikdy nevideli nič podobné týmto symptómom.“
Reakcia psychiatrov bola ešte prekvapujúcejšia:
„Všetci popísali, ako psychiatria v súčasnosti rozpoznáva posadnutie zlým duchom. Nazýva ho disociatívna porucha osobnosti/posadnutie zlým duchom. Ak príde pacient a povie, že je posadnutý zlým duchom, psychiater mu nepovie že nie je ... poskytne mu nevyhnutnú psychiatrickú liečbu vrátane liekov. A na ďalšie stretnutie pozve exorcistu.“
V súvislosti s celkovým úpadkom morálky na západe dôrazne upozorňoval v roku 2004 pápež sv. Ján Pavol II na to, ako úpadok viery otvára dvere novému náporu démonickej aktivity. Na boj s ňou odporučil každej diecéze vymenovať vlastného exorcistu. Povzbudzoval amerických biskupov, aby svojich kňazov viedli a vzdelávali v praktizovaní exorcizmu. V roku 2012 prichádza na scénu Inštitút pápeža Leva XIII, čo je centrum, zasvätené propagovaniu a podpore „duchovnej formácie kňazov, aby dokázali Kristovým svetlom zahnať zlo“.
V roku 2004 bolo v USA aktívnych asi 12 exorcistov. V roku 2015 končilo Inštitút prvých 55 exorcistov; ďalších 52 končilo na jeseň 2017. Cirkevní predstavitelia USA však aj napriek tomu upozorňujú, že toto ani zďaleka nestačí na pokrytie žiadostí o exorcizmus. Strmo sa dvíhajúca krivka démonickej aktivity v USA vďačí svojmu rastu najmä čoraz väčšej drogovej a pornografickej závislosti, explózii okultných aktivít a mnohých ďalších smrteľných hriechov.
Podľa pátra Vincenta Lamperta, exorcistu arcidiecézy Indianapolisu, sú podmienky, v ktorých sa súčasná spoločnosť nachádza, len prirodzeným následkom jej trvalého odklonu od Boha. „Úpadok viery“, hovorí, odvolávajúc sa na Písmo sväté, „ide ruka v ruke so vzmáhaním sa zla.“
Pred svojou smrťou v roku 2016 povedal páter Amorth to isté. Poznamenal, že vplyv satana je evidentnejší v určitých časových obdobiach, vrátane toho nášho:
„Satanova moc je nepochybne citeľnejšia v dejinných obdobiach, v ktorých je hriešnosť celej spoločnosti oveľa očividnejšia. Na úpadku Rímskej ríše môžeme napríklad vnímať morálny rozklad tohto historického obdobia. V súčasnosti sme aj my na rovnakej úrovni úpadku spoločnosti, ako to bolo vtedy; čiastočne je za to zodpovedné zneužívanie masmédií (ktoré sami osebe nie sú zlé) a čiastočne západniarsky konzumizmus a materializmus, ktoré otrávili svojím jedom celú našu spoločnosť.“