Reportér, ktorý sa zhováral s pápežom Františkom o nedávnych hurikánoch v Atlantiku, na záver položil otázky: „Majú politickí lídri, ktorí odmietajú spoluprácu s ostatnými národmi na kontrole emisií skleníkového plynu, morálnu zodpovednosť za svoje konanie? Prečo odmietajú názor, že klimatické zmeny vznikajú aj ako dôsledok činnosti človeka?“
Pápežova odpoveď: „Ak sa nevrátime späť, pôjde všetko dolu vodou, to je pravda. Vnímame účinky klimatických zmien a vedci nám hovoria jasne, akou cestou sa pustiť. Zodpovedný je každý jeden z nás ... akceptovať tieto názory a rozhodovať sa ... a musíme to poňať veľmi vážne ... Povedal som, že každý z nás má v prvom rade vlastnú morálnu zodpovednosť. A potom – ak by niekto čo i len trochu pochyboval, či to tak naozaj je, nech sa opýta vedcov. Majú v tom celkom jasno. Nechajte ich rozhodnúť a dejiny ich rozhodnutia posúdia. Ďakujem.“
Rada od vedcov
Pápež má pravdu. Je dobrý nápad pýtať sa súčasných vedcov na ich najlepší odhad istôt či neistôt, súvisiacich s klimatickými zmenami. Jediná vec, ktorú vám každý klimatológ, vrátane mňa potvrdí, je, že ku klimatickým zmenám dôjde na 100%. Na tejto zemi neexistuje nič, čo by týmto klimatickým zmenám dokázalo zabrániť. Dovoľte mi zdôrazniť slovíčko „nič“. A znamená presne to, čo toto slovo vyjadruje. Nič.
Klíma, čiže podnebie zeme nebolo, nie je, a ani nikdy nebude ustálené. To znamená, že akékoľvek úsilie ´bojovať´ s klimatickými zmenami, alebo ich dokonca ´zastaviť´, je úplne márne. Tento postoj je vo fyzike známy ako klimatický realizmus. Je všeobecne známe, že klímu reálne ovplyvňuje aj ľudstvo. Čitatelia The Stream vedia, že klímu ovplyvňuje každý biologický druh; bez toho to jednoducho nejde. Už každý tvoj nádych a výdych ovplyvňuje klímu, pretože výdych obsahuje kysličník uhličitý, tzv. „skleníkový plyn“.
Nejestvuje žiadne „minimalizovanie“, nehovoriac o eliminovaní nášho vplyvu, alebo iného biologického druhu, na klímu; musel by sa totiž odstrániť z povrchu zeme každý biologický druh, ktorý na nej žije. To sa dá jednoducho dokázať: Keďže tvoje dýchanie vplýva na klímu, aj keď nepatrným spôsobom, jediná cesta ako eliminovať tvoj vplyv na ňu, je prestať dýchať. To by však logicky znamenalo koniec existencie ľudstva. Ak spochybňujete teóriu klimatického realizmu, ktorú som tu naznačil, vyhľadajte si nejakého súčasného klimatického vedca a predložte mu to. Hovorte však naozaj iba s odborným atmosférickým fyzikom, a nie s niektorým z množstva amatérskych samozvaných „klimatológov“, ktorí sú v skutočnosti ekonómovia alebo sociológovia.
Koľko je to príliš veľa?
Zásadná otázka teraz znie Aký veľký je teda vplyv ľudstva na klímu? Odpoveď je To nevie nikto. Klimatické modely, ktoré budujeme, aby merali náš vplyv na klímu sú totiž nedostatočné na to, aby predpovedali teplotu v budúcnosti. Rovnako ako ten najsofistikovanejší model vám poslúži aj váš odhad, že budúci rok bude zhruba taký istý, ako tento.
Zvláštna situácia nastala počas pápežovej improvizovanej tlačovky, keď sa iný reportér spýtal: „Následky klimatických zmien, tu v Taliansku – neviem či ste informovaný – spôsobili smrť mnohých ľudí v Livorne ... prečo sa upovedomenie o tom tak odkladalo? ...“ Je totiž nezodpovedné výslovne zvaľovať vinu za zlé počasie, ktoré je príčinou veľkého sucha, na ľudstvo. Jednoducho to nevieme. A aj keby to hneď bola pravda, nevieme, či by sme dokázali zabrániť skutočnostiam, ktoré k tomuto suchu vedú. Jazýček na váhach „v prospech“ sucha v Taliansku možno vychýlilo pestovanie pšenice na Ukrajine. Mali by sme teraz Ukrajincom zakázať pestovať pšenicu?!
Pápežova odpoveď reportérovi (tri bodky medzi výrazmi sú podľa originálu):
„Prečo? Prichádzajú mi na um slová zo Starého zákona: ´Človek je nerozumný. Je tvrdohlavý ten, kto nevidí, že jediný živý tvor, ktorý vkladá nohu do toho istého otvoru, je človek ... kone nie, tie to nerobia. ... Tá povýšenosť, prehnaná sebadôvera, keď hovoríme „nie je to tak“, a potom tu máme Boha „do vrecka“, nielen čo sa týka stvorenia, mnohých rozhodnutí a protirečení (...), závislých od peňazí. A tu niekde (musíme predpokladať) je odpoveď. Veľa vecí stroskotalo na peniazoch. Musíme akceptovať kompromisy a pochybnosti. Zredukovanie ekonomickej aktivity by síce mohlo znížiť tvorbu skleníkových plynov, čo by následne mohlo znížiť teplotu v budúcnosti na nejakú neznámu úroveň. Čo však takéto zredukovanie spôsobí? Za všetko sa totiž platí. A cena za toto by mohla byť príliš vysoká, najmä ak je nejasné, či je mierne zvýšenie teploty dobré alebo zlé. Áno, globálne oteplenie môže dokonca spôsobiť aj niečo dobré.
Robiť niečo len preto, aby som robil, alebo ešte horšie, len preto aby sa zdalo, že niečo robím, nemá žiadny zmysel. V skutočnosti by to mohlo ľuďom uškodiť, alebo ich zabiť. Taká je skrátka realita.“