Podľa tlačového vyhlásenia vydaného v nedeľu, 62 duchovní a laici podpísali synovské napomenutie pápežovi Františkovi (filial correction v originále). Podľa zverejneného, 25-stranového listu tento "tvrdí, že pápež má svojou apoštolskou exhortáciou Amoris laetitia a inými súvislosťami, slovami, skutkami a opomenutiami presadzovať sedem heretických postojov k manželstvu, morálnemu životu a prijatiu sviatostí a spôsobil, že sa šíria tieto heretické názory v Katolíckej cirkvi.“
Signatári si rýchlo všimli, že „si netrúfnu súdiť stupeň vnímavosti, s akým pápež František propagoval sedem heréz, ktoré zaznamenávajú. Ale zdvorilo trvajú na tom, aby odmietol tieto kacírstva, ktoré priamo alebo nepriamo potvrdil.“
List bolo pôvodne doručený pápežovi Františkovi 11. augusta, ale keďže odpoveď bola v nedohľade, signatári sa dohodli, že svoj list zverejnia.
„Od obdobia stredoveku sa nepodnikli žiadne podobné kroky“, uvádza sa vo vyjadrení. (Pápež Ján XXII bol napomenutý v roku 1333 za chyby, ktoré neskôr na smrteľnej posteli odvolal.) V tomto aktuálnom prípade duchovní synovia a dcéry pápeža Františka obviňujú z propagácie heréz v rozpore s katolíckou vierou.“
Samotný list má tri hlavné časti. Ako je uvedené v zhrnutí:
V prvej časti signatári vysvetľujú, prečo ako veriaci a praktizujúci katolíci majú právo a povinnosť vydať takúto opravu najvyššiemu pápežovi. Samotné cirkevné právo vyžaduje, aby kompetentné osoby neostali ticho, keď kňazi Cirkvi zavádzajú zástupy. To neznamená konflikt s katolíckou dogmou pápežskej neomylnosti, pretože Cirkev učí, že pápež musí spĺňať prísne kritériá skôr, než sa jeho výroky môžu považovať za neomylné. Pápež František tieto kritériá nesplnil. Neoznačil tieto kacírske postoje za definitívne učenia Cirkvi, alebo neuviedol, že katolíci im musia so súhlasom viery veriť. Cirkev učí, že žiaden pápež nemôže tvrdiť, že mu Boh odhalil novú pravdu, ktorá by bola pre katolíkov povinná.
Druhá časť listu je nevyhnutná, pretože obsahuje - povedané náležite - „opravu/napomenutie“. Uvádza zoznam úryvkov z Amoris laetitia, v ktorých sú naznačené alebo povzbudzované kacírske postoje a potom uvádza slová, skutky a opomenutia pápeža Františka, ktoré jasne ukazujú - bez rozumových pochybností - že by chcel aby katolíci interpretovali tieto úryvky spôsobom, ktorý je v skutočnosti heretický. Obzvlášť pápež priamo alebo nepriamo pripúšťa názory, že poslušnosť Božieho zákona môže byť nemožná alebo nežiaducam a že Cirkev by mala niekedy prijať cudzoložstvo ako zlučiteľné pre praktizujúceho katolíka.
Záverečná časť s názvom „Objasnenie“ hovorí o dvoch príčinách tejto výnimočnej krízy. Jednou z príčin je „modernizmus“. Teologicky povedané, modernizmus je presvedčenie, že Boh nedal Cirkvi jasné pravdy, ktoré musí až do konca časov naďalej učiť v tom istom zmysle. Modernisti sa domnievajú, že Boh komunikuje s ľudstvom len prostredníctvom skúsenosti, o ktorých môžu ľudia premýšľať, aby vydávali rôzne vyhlásenia o Bohu, živote a náboženstve; ale takéto vyhlásenia sú iba dočasné, nie nemenné dogmy. Modernizmus odsúdil pápež sv. Pius X na začiatku 20. storočia, ale znovu ožil v polovici storočia. Veľký a pretrvávajúci zmätok spôsobený modernizmom v Katolíckej cirkvi zaväzuje signatárov, aby opísali skutočný význam „viery“, „kacírstva“, „zjavenia“ a „magistéria“.
Signatármi sú napríklad dr. Joseph Shaw, univerzitný lektor morálnej filozofii na Oxfordskej univerzite, prof. Roberto de Mattei, bývalý profesor dejín kresťanstva na Európskej univerzite v Ríme a okrem iného aj Linus Clovis, riaditeľ sekretariátu pre rodinu a život v arcidiecéze Castries.
Synovské napomenutie je otvorené ďalším podpisom a môžete si ju v plnom znení prečítať tu.
Pozn. editora: V pôvodnom zdroji sa daný dokument nazýva "filial correction", z čoho nám najvhodnejší preklad príde "synovské napomenutie". Zoznam signatárov je aj TU.