Po svätorečení Matky Terezy zostáva jedno tajomstvo: prečo medzinárodná ľavica ešte stále cíti takú nenávisť k drobnej pobožnej sestre, ktorá strávila celý svoj život slúžiac najchudobnejším z chudobných.
Koniec koncov, s jej nevyčerpateľným odhodlaním zmierňovať chudobu a pomáhať ľuďom v núdzi, Matka Tereza by mala byť ikonou liberálov po celom svete. Namiesto toho zisťujeme, že ľavičiari ju nezahrňujú náklonnosťou a chválou, ale opovrhnutím a pohŕdaním.
1. septembra The Washington Post publikoval článok s názvom „Prečo Matka Tereza stále nie je svätá k mnohým jej kritikom,“ citujúc ostré odsúdenia mníšky zo strany hinduistických nacionalistov a zoznamu sťažností podaných počas desaťročí jej misijnej práce.
Začiatkom tohto roka periodikum Salon písalo o Matke Tereze, že je „protivná,” obviňujúc ju z oslavovania utrpenia namiesto toho, aby ho zmiernila. „Súdiac podľa akéhokoľvek meradla lekárskych štandardov,“ uvádza sa v článku, „je ťažké zapamätať si jej odkaz ako niečo iné, ako neefektívne, svätuškárske a úplne ideologický franchise.“ (povolenie mať pobočku pod menom firmy, najpr. McDonnalds, atď - editor)
Minulý víkend, The New York Times predstavil „jedného z najhlasnejších kritikov“ Matky Terezy, indického lekára menom Aroup Chatterjee, ktorý si vybudoval kariéru na očierňovaní práce albánskej mníšky.
Chatterjee nazýva prácu Matky Terezy „imperialistickým pokusom Katolíckej cirkvi proti východnej populácii“.
„Len som si myslel, že tento mýtus musí byť spochybnený,“ dodal.
V roku 1994 sa Dr. Chatterjee spojil s profesionálnym ateistom Christopherom Hitchensom, aby vytvorili dokument považujúci Matku Terezu a jej misionárov za nezmysel. Dokument sa nazýva „Hell's Angel“. (prekl. Pekelní Anjeli - editor)
Krátko nato Hitchens zinkasoval peniaze na obrovskej popularite Matky Terezy tým, že napísal svoju vlastnú bestsellerovú knihu, ktorou ostro bez rešpektu skritizoval túto sestru. Kniha nesie názov Misionárska pozícia.
V tomto „škandalóznom odhalení“ Hitchens nazýva matku Terezu „náboženskou fundamentalistkou, politickou operátorkou, primitívnou kazateľkou a komplickou svetských sekulárnych síl“, rovnako ako tvrdenie, že tajomstvom skrytého motívu celej jej práce bolo „pokračovanie v katolíckej doktríne“.
Takže sa znovu objavujú otázky: Prečo toľko nenávisti? Prečo toľko hlbokého hnevu proti tejto žene?
Preskúmal som literatúru venovanú očierneniu odkazu Matky Terezy. Zistil som, že všetky argumenty proti nej sa skutočne zvrhnú na dva, ktoré ľavica nikdy nemôže odpustiť: jej hlasná a neústupná opozícia voči potratu a jej verejná kresťanská duchovnosť, ktorú prenášala na svojho blížneho.
Všetky ostatné dôvody - to, že poskytovala horšiu zdravotnú starostlivosť, že ju príležitostne podráždili spolupracovníci, že prijímala dary z morálne rozporuplných postáv - sú naozaj len pokrytím oboch argumentov, ktoré rozčúlili ľavicu až do šialenstva.
A bolo to šialenstvo.
V pozoruhodnej eseji publikovanej v roku 1986 medzinárodným potratovým gigantom Planned Parenthood, nazvanej „Matka Tereza, žena mojich nočných môr,“ dostane pachuť hlbokého opovrhnutia vyvolaného touto jednoduchou náboženskou sestrou.
„Táto veľmi úspešná stará a zvráskavetá osoba, ktorá vôbec nevyzerá ako žena, zvlášť keď zatína svoje päste v modlitbe a táto veľmi podozrivá nositeľka Nobelovej ceny“ Planned Parenthood píše vo svojej oficiálnej publikácii Sexualpedagogik, “sa pre nás stala symbolom všetkého, čo je zlé na materstve a ženstve - obraz, s ktorým sa nechceme spájať.“
„Ty, ty nočná mora žien! Vy neslobodné, zotročené manželky, matky, mníšky a tety, čo od nás chcete, od ľudí, ktorí sa nakoniec rozhodli, že budú mať kontrolu nad našimi telami, našimi deťmi a zoberieme náš osud do vlastných rúk?“
Potrat, v skutočnosti, tvoril ústredný bod definície chudoby Matky Terezy a všetkého zlého, čo je vo svete. Tri najdôležitejšie verejné prejavy svojej kariéry - jej prijatie Nobelovej ceny za mier, jej prejav na slávnostnej promócii na Harvarde a jej slová na národnej modlitebnej rade (National Prayer Breafast) vo Washingtone, D.C. - sa všetky zamerali na potrat ako najväčšiu sociálnu nespravodlivosť na dnešnom svete.
Pre Matku Terezu bolo nemé nenarodené dieťa naozaj „najchudobnejším z chudobných“, ktoré si zaslúži našu neochvejnú úctu a ochranu.
Vo svojom prejave pri prijatí Nobelovej ceny za mier v roku 1979, sa napríklad odvážila povedať: „Cítim, že najväčším ničiteľom mieru je potrat, pretože je to priama vojna, priame zabíjanie - priama vražda samou matkou.“
Na National Prayer Breakfast v roku 1994, povedala sestra politicky nekorktne prezidentovi Billovi Clintonovi a jeho manželke Hillary, že potrat je “vojna proti dieťaťu.”
„A ak akceptujeme, že matka môže zabiť aj svoje vlastné dieťa, ako môžeme povedať iným ľuďom, aby sa navzájom nezabíjali?“ pokračovala mníška.
„Potratom sa matka nenaučila milovať, ale zabíjať svoje vlastné dieťa, aby vyriešila svoje problémy,“ povedala. „Každá krajina, ktorá akceptuje potrat, neučí svojich ľudí milovať, ale používať akékoľvek násilie, aby získali to, čo chcú.“
Avšak opozícia proti potratom nebola jediným zločinom, vďaka ktorému Matka Tereza získala hnev ľavice. Bola tiež neznesiteľne... pobožná. Namiesto sekulárnej filantropie sa angažovala v kresťanskej dobročinnej starodmódnej dobročinnosti, zobrala zomierajúcich z ulice a držala ich v náručí, keď zomreli, pre lásku k Bohu.
Matka Tereza bola v skutočnosti vinná veľkým moderným hriechom politickej nekorektnosti. Voľne a kajúcne sa odvolala na lásku k Ježišovi Kristovi ako dôvod za všetko, čo urobila, praxou, ktorá je kliatba voči svetu antisepticky očistenému od špiny náboženskej zbožnosti.
„Vidím Ježiša v každej ľudskej osobe,“ povedala. „Hovorím si: Je to hladný Ježiš, musím ho kŕmiť. Toto je chorý Ježiš. Tento má malomocenstvo alebo gangrénu; Musím ho umyť a ošetrovať ho. Slúžim, lebo milujem Ježiša.“
Napriek svojim duchovným motiváciám však matka Teresa bola v práci s chudobnými nepriateľom prozelytizmu (cielené získavanie nových veriacich pre nejakú náboženskú spoločnosť zmenou ich pôvodného náboženského presvedčenia - editor). Ponúkla lásku a pomoc všetkým, bez toho, aby sa obrátenie stalo podmienkou alebo dokonca cieľom jej starostlivosti.
„Nikdy sa nepokúšame obrátiť tých, ktorých dostávame vďaka kresťanstvu,“ povedala, „ale v našej práci sme svedkami lásky Božej prítomnosti a ak sa katolíci, protestanti, budhisti alebo agnostitici stanú pre to lepšími ľudmi - jednoducho lepšími - budeme spokojní.“
Tereza verila, že tí, ktorí nájdu lásku, nájdu Boha a že najlepší spôsob, ako priviesť ľudí k Bohu, je zdieľanie našej lásky s nimi. „Nech nikto ku vám nepríde bez toho, aby od vás odchádzal lepší a šťastnejší,” povedala. „Buďte živým prejavom Božiej láskavosti: láskavosťou vo svojej tvári, láskavosťou vo vašich očiach, láskavosťou vo vašom úsmeve.“
Keď pápež František kanonizoval Matku Terezu z Kalkaty, jedna skupina stála, aby sa pripojila k potlesku: veľmi nespokojná ľavica, ktorá nemôže odpustiť albánskej mníške jej hlboko kresťanskú dobrotu alebo jej odhodlanú opozíciu voči potratom.
Aj v „roku milosrdenstva“, niektoré hriechy nemôžu byť (ľavicou) nikdy odpustené.