Podľa administrátorov evanjelickej luteránskej cirkvi moslimskí žiadatelia o azyl z Afganistanu, Iránu a Iraku konvertujú po stovkách na kresťanstvo. Istá farnosť vo východnom Fínsku organizuje pre nových konvertitov doplnkovú náboženskú výuku.
Fínske evanjelické luteránske farnosti začínajú organizovať krstnú náuku pre moslimských žiadateľov o azyl, ktorí chcú prestúpiť na kresťanstvo.
Podľa odborníčky z ústrednej cirkevnej správy Marje-Liisy Laihiaovej presné počty konvertitov nie sú známe, no opatrné odhady počtu emigrantov, ktorí sa zriekli islamu v prospech kresťanstva za posledné roky, sa pohybujú v rozmedzí niekoľkých stoviek.
V súčasnosti sa na krstnej výuke vo farskom centre Tainionkoski v Imatre, vo východnom Fínsku, zúčastňuje dvadsať mladých Afgáncov. Majú k dispozícii výtlačky Nového zákona v jazyku Dari, pričom samotná výuka síce prebieha v angličtine, ale cez Skype im do ich jazyka Dari tlmočí prekladateľ. Potreba tohto špecifického náboženského vzdelávania vznikla pred rokom, zhodou okolností práve počas zriaďovania ubytovacieho strediska v Imatre. „Žiadatelia o azyl začali navštevovať naše služby božie, a preto sme začali so stretnutiami a s náukou“, hovorí pastor Vesa Julin.
Najčastejšou požiadavkou nových členov fínskej luteránskej cirkvi je prijať sviatosť krstu. „Ešte nie som pokrstený, no teším sa na to, a som si istý, že budem dobrým kresťanom“, hovorí Aliraza Hussaini.
Mnohí z nových čakateľov na krst uvádzajú ako dôvod svojho obrátenia sklamanie a nespokojnosť s islamským náboženstvom. Všetci sú v podstate exulanti zo svojich domovských krajín a prechádzajú náročným azylačným procesom.
„Už dlho nemám žiadny kontakt so svojou rodinou v Afganistane. Ak by zistili, že som konvertoval, mal by som problémy“, hovorí Golamir Hossaini.
Mnohí tí, čo sa zriekli islamu, hovoria, že doma sa s nimi zaobchádza ako s nevercami a všetci svorne tvrdia, že do Afganistanu sa už nikdy nevrátia. „Chápu, že vo Fínsku platia iné pravidlá a že s ľuďmi sa zaobchádza s úctou a rešpektom“, vysvetľuje vedúca ubytovacieho strediska v Imatre Lauri Peräläová.
Táto zmena vierovyznania im pomôže jednoduchšie sa začleniť do fínskej kultúry. „Žije sa tu jednoduchšie, pretože väčšina ľudí sú kresťania“ hovorí Hossein Mohammadi.
Podmienkou prijatia do evanjelickej luteránskej cirkvi je, že konvertita musí absolvovať náboženskú praktickú výchovu, podstúpiť obrad krstu a byť v pravidelnom kontakte s farnosťou aspoň tri mesiace. Pastor Julin hovorí, že to, čo sa teraz deje, predstavuje výrazný posun vpred vo viere a v hodnotách.
***Sýrski utečenci v Španielsku, znechutení islamom, sa rozhodli stať kresťanmi***
Kresťanský pomocný robotník v Španielsku priznal, že veľa sýrskych utečencov, ktorí tu žijú, je sklamaných a znechutených islamom, a konvertujú ku kresťanstvu.
Pablo, ktorý pomáha vojnou poznačeným utečencom zo Sýrie, Ukrajiny a ďalších krajín usadiť sa v Španielsku, nám vyrozprával príbeh Amera a jeho manželky Sany.
Amer stratil všetko a počas úteku do Európy, preč od zverstiev islamského štátu v Sýrii, sa musel pozerať na to, ako mu umiera otec. Keď spolu s manželkou a dvoma tínedžermi dorazil do Španielska, bol z Amera zlomený muž.
Hoci sám moslim, Amer voči tomuto náboženstvu zatrpkol, keď videl, ako bojovníci islamského štátu v mene islamu zabíjajú, znásilňujú a mrzačia ľudí. Rodina mala pôvodne namierené do Nemecka, no na základe programu Európskej únie na prerozdelenie utečencov, ich poslali na južný cíp Španielska, do Cadiz Province.
Amir a jeho žena sa ku kresťanom správali podozrievavo, pretože boli veľmi sklamaní, ako kruto sa k nim v Európe správali a boli zhrození, keď si uvedomili, že budú mať do činenia s inštitúciami, ktoré vedú kresťania.
„Nechceli sa s nami vôbec rozprávať“, hovorí Pablo. „Potom však nemohli nájsť byt a my sme im pomohli. Začali sme medzi nami, nimi, a ostatnými sýrskymi utečencami budovať mosty aj prostredníctvom rôznych podujatí, ako je napríklad Festival sýrskeho jedla. Jedného dňa sa nás potom spýtali, prečo to všetko robíme“, a dodáva, „sýrski utečenci sú veľmi znechutení islamom“.
CAM uviedla, že Európska únia posiela každých šesť mesiacov 150 utečeneckých rodín do podobných oblastí, kde im niekto môže pomôcť usadiť sa a zabývať.
Zatiaľ čo španielska vláda platí 80 % počiatočných výdavkov na zabývanie sa pre utečencov, rozličné dobročinné organizácie sa usilujú nazbierať zvyšných 20%, ktoré sa používajú na deky, potraviny, zariadenie bytov, plyn na varenie a ohrievanie vody, učenie španielčiny, zaúčanie do práce a na zakladanie neziskových malých firiem na podporu prisťahovalcov.