Neter fatimskej vizionárky sestry Lucie dos Santos povedala, že jej teta bola človekom ako každý iný, no dala jej jednu dobrú radu, o ktorú sa chce podeliť aj s nami: modliť sa každý deň.
„Prosila ma, aby som sa každý deň modlila ruženec, pretože je veľa ľudí, ktorí sa ho nemodlia“, hovorí pre CNA Maria dos Anjos, neter fatimskej vizionárky Lucie dos Santos, a dodáva: „Práve o to prosí Panna Mária – aby sme sa každý deň modlili ruženec. Na svete je veľa ľudí, čo sa nemodlia, a mnohí z nich pôjdu do pekla, pretože sa za nich nemá kto modliť.“
Maria dos Anjos videla svoju tetu iba pri návštevách v kláštore; povedala však, že na radu, čo jej Lucia dala, že sa má každý deň modliť, „nikdy nezabudne“.
Maria spomína, ako sa svojej tete niekoľkokrát priznala, že ruženec nedokončila, pretože bola veľmi unavená z ťažkej celodennej práce na poli. Lucia jej nič nevyčítala, práve naopak, povzbudila ju, aby „vždy začala, a ak ho nedokončí, dokončí ho Panna Mária.“
Maria je dcéra jednej zo starších Luciiných sestier. Vyrastala v dome, ktorý bol presne oproti domu, v ktorom bývala Lucia so svojou rodinou.
Teraz sú na tomto mieste vydláždené ulice a okolo týchto domov chodí veľa áut. Vedľa Luciinho domu, z ktorého je teraz múzeum, prístupné verejnosti, je množstvo obchodov pre turistov. Maria spomína, že keď ona vyrastala, „nebolo tam nič, len hora, niekoľko oviec a somárov.“
Hoci v čase, keď Lucia vstupovala do kláštora, mala Maria iba rok, jej rodina ju chodila často navštevovať. Hovorí, že „Lucia bola rehoľnou sestrou ako všetky ostatné. Nebol medzi nimi žiadny rozdiel. Bola rovnaká, ako aj ostatné sestry v kláštore, a vždy prežívala radosť – ako dieťa a aj ako rehoľná sestra.“
Spomína, ako jej mama rozprávala o jej a Luciinom detstve, pričom znovu opakuje, že Lucia bola dieťa ako každé iné a nikdy nemala núdzu o kamarátov: „Chodilo sa s ňou hrať veľa detí; ich rodičia totiž pracovali vo vinici a deti nechávali u Luciinej mamy, ktorá na ne dohliadala.“
Mariina stará mama, čiže Luciina mama, Maria Rosa Farreira, bola katechétkou a učila deti, ktoré k nej rodičia dávali.
Viera zohrávala v tejto rodine vždy veľkú úlohu, ešte aj pred zjaveniami, povedala Maria a vysvetlila, že „vždy sme sa modlievali ruženec, v nedeľu sme sa zúčastňovali na svätej omši a robili sme to, čo sme vnímali, že treba urobiť.“
Po zjaveniach Panny Márie „sme pokračovali, snažili sa ešte viac a pripomínali sme si, že Panna Mária nás prosila, aby sme sa viac modlili a obetovali“, a s úsmevom dodáva, „robíme si domácu úlohu na jednotku.“
Spomínala aj ako sa zúčastnila na sv. omši s Jánom Pavlom II počas jednej z jeho troch návštev Fatimy a ako z jeho rúk prijala sväté prijímanie, pričom stála po boku svojej tety, sestry Lucie: „Dostala som sväté prijímanie priamo z jeho rúk; z rúk Svätého Otca. Bola som veľmi šťastná, aj vy by ste boli, však?“
Aj napriek tomu, že s Jánom Pavlom II nehovorila, prežíva Maria tento zážitok ešte stále „veľmi intenzívne“ a veľmi sa potešila, keď sa dozvedela, že na oslavu storočnice fatimských zjavení príde 12. až 13. mája aj pápež František.
Maria hovorí, že svätyňu vždy navštevuje veľa ľudí a že veľa ľudí, vrátane jej rodiny, sa modlí ruženec: „Zdá sa, že ľudia sú oddanejší a zbožnejší“, a dodáva, „Podľa mňa sa viera rozmnožuje tu, aj na celom svete. Aspoň ja si to myslím, pretože sem prichádza veľa ľudí; nám sa však treba modliť stále viac. Myslím si že to, že sa Panna Mária zjavila práve tu, prinieslo ľuďom veľmi veľa dobra.“