Podľa informácií katholisch.de obdržal Benedikt XVI, ešte päť mesiacov po oslave svojej 90-ky, dodatočný narodeninový darček. Metropolita ruskej ortodoxnej cirkvi Hilarion mu daroval ruské vydanie zväzku o liturgii, do ktorého jeho zostavovatelia čerpali materiál z Ratzingerových zobraných spisov. Objavil sa pod názvom „Teológia liturgie“ a vydalo ju vydavateľstvo Moskovského patriarchátu. Predslov k ruskému vydaniu napísal v skutočnosti sám Benedikt XVI.
Dnešný denník La Stampa publikoval celý text Benediktovho predslovu:
„Nech nič nemá prednosť pred posvätnou liturgiou. Týmito slovami vo svojich pravidlách (43, 3) ustanovil sv. Benedikt absolútnu prioritu posvätnej liturgie pred akoukoľvek inou povinnosťou kláštorného života. V kláštornom živote sa to však nebralo až tak doslovne, pretože poľnohospodárstvo, ale aj intelektuálna práca, bola pre mníchov rovnako dôležitá. V poľnohospodárstve, v remeslách, ale aj vo formácii, sa mohli vyskytnúť dočasné veci, ktoré sa mohli javiť ako dôležitejšie než liturgia. Proti tomuto Benedikt, s prvenstvom náležiacim liturgii, jasne zdôrazňuje prioritu samotného Boha v našom živote: „Vo chvíli, keď sa ozve signál, zvolávajúci na svätú omšu, mních okamžite odloží všetko čo má v rukách, aj keď je to možno preňho náročné.“
Vo svedomí dnešných ľudí sa Božie veci, o liturgii ani nehovoriac, vôbec nejavia ako vážne a naliehavé. Je pre nich dôležité všetko ostatné, okrem Boha. Niektorí zrejme poukážu na to, že kláštorný život sa v mnohých ohľadoch líši od toho svetského, a bude mať úplnú opravdu. Mať Boha, na ktorého zabúdame, stále na prvom mieste, však platí pre každého. Totiž ak Boh už viac nie je dôležitý, potom akékoľvek iné kritérium určovania dôležitosti vecí je nesprávne. Ľudia tým, že odsunuli Boha nabok, podľahli tlaku, ktorý z nich robí otrokov materiálnych vecí, čo je v priamom rozpore s ich dôstojnosťou.
V rokoch po druhom Vatikánskom koncile som si všimol, že Boh a posvätná liturgia sa opäť dostávajú do popredia. Nepochopenie liturgickej reformy, ktoré sa rozšírilo v Katolíckej cirkvi, však viedlo k čoraz väčšiemu zdôrazňovaniu aspektov vzdelávania a osobnej aktivity a tvorivosti. Boh už nebol v skutkoch ľudí takmer vôbec prítomný. Za takých podmienok bolo nad slnko jasnejšie, že Cirkev prežije vďaka náležitému sláveniu liturgie, a ocitne sa v nebezpečenstve, ak sa v liturgii, a následne aj v živote človeka, neocitne Boh znovu na prvom mieste.
Najdôležitejšou príčinou krízy, ktorá narúša poriadok v Cirkvi, je zastieranie a zahmlievanie priority Boha v liturgii. Na základe týchto skúseností sa venujem téme liturgie viac než predtým, a to najmä preto, lebo viem, že pravá obnova liturgie je základnou podmienkou obnovy Cirkvi. Z tohto presvedčenia sa zrodili aj štúdie, ktoré tvoria tento zväzok 11 Opera Omnia (Súborné dielo). Podstata východnej a západnej liturgie, aj s prihliadnutím na ich rozdielnosti, je v skutočnosti tá istá. Preto dúfam, že aj táto kniha pomôže kresťanom v Rusku inak a lepšie pochopiť ten nádherný a vznešený dar, ktorým pre nás posvätná liturgia je.