[autor: arcibiskup Filadelfie, Charles Chaput]
Pred niekoľkými rokmi mi jedna moja luteránska známa poslala link na jej obľúbenú stránku: Luteránska satira. Jej autorom je istý americký luteránsky pastor a stránka sa zameriava na cirkevný humor z luteránskeho uhla pohľadu. Jej cieľom je katechizovať prostredníctvom komédie a žiadna téma či náboženský líder nie je príliš svätý na podpichnutie. Jedno z najpopulárnejších videí na tejto stránke je kreslené video s názvom „ľudia, ktorí sa zviezli na reformácii“. Má jednoduchý dej: Luther priklincuje svojich 95 téz na dvere Wittenbergského kostola a následne sa vyberie naraňajkovať. Hneď na to ho zastavuje Huldrych Zwingli, neskôr sa k nemu pridáva Ján Kalvín a potom Henrich VIII. Po niekoľkých zdvorilostných rečiach začnú medzi sebou navzájom nesúhlasiť a hádať sa o to, kto je skutočným otcom reformácie - čo o sebe tvrdia všetci. Luther argumentuje tým, že on nikdy Katolícku cirkev „neopustil“. Bol z nej iba vykopnutý.
Je to naozaj zábavné a šikovne spravené video, ktoré je súčasne nepríjemne blízko pravde. Ako poznamenal Brad Gregory vo svojom novom, pútavom a úžasne čitateľnom knižnom portréte Luthera, tento výnimočný nemecký mních nemal nikdy úmysel založiť svoju vlastnú cirkev. Presne naopak. Kresťanskú cirkev, ktorú spoločne zdieľali všetci vtedajší Európania, chcel reformovať z vnútra; zreformovať vieru, ktorá formovala takmer každý aspekt denného života ľudí. Keď sa pozrieme na prvé desaťročia 16. storočia, aspoň niekoľko Lutherových skorých sťažností proti správaniu cirkevných predstavených bolo jasne podložených.
Kresťanská cirkev už predtým zažila obdobia úpadku, hniloby a obnovy. Reformátori a heretici neboli novým fenoménom. A to jeden z dôvodov, prečo katolícki predstavení nedokázali porozumieť pred-reformačnej dynamike, ktorá bola v Nemecku na vzostupe. V osobe Luthera a jeho časoch museli čeliť niečomu bezprecedentnému. Zvýšená laická zbožnosť a gramotnosť 16. storočia bola v kontraste s korupciou a inštitucionálnou sklerózou mnohých cirkevných predstavených. Tiež tu boli zmeny v obchodovaní a technologický pokrok, ako napríklad kníhtlač, v kombinácií s rozšírením renesančného humanizmu a vzrastajúcim nacionálnym sentimentom, ktoré narušili automatický zvyk úcty voči Rímu.
V samotnom Lutherovi mali oponenta, ktorý mal pozoruhodný intelekt a ego, neúnavnú pracovnú morálku, bol morálny perfekcionista a mal dravé zručnosti polemizovať. Napriek tomu, to čo dal Luther do pohybu rýchlo vybuchlo a to spôsobom, ktorý ani on sám nepredvídal a nemohol kontrolovať.
Ako poznamenal Gregory, Luther a jemu podobní súčasní reformátori (slovo „protestant“ nebolo použité až do neskorých dvadsiatych rokov 16. storočia) „sa začali čoskoro odlišovať od stredovekých reformátorov tým, ako tvrdili, že mnohé z učení cirkvi sú samé o sebe nepravdivé. Problémom nebolo iba zlé správanie [cirkevných predstaviteľov]; problémom bola tiež chybná doktrína.“ Tento fakt spôsobil, že uzmierenie bolo takmer nemožné a pripravil pôdu pre 150 rokov trpkého náboženského konfliktu.
Reformácia je pre spisovateľa ako Gregory známym územím, keďže je autorom dvoch skorších významných diel: Salvation at Stake (1999) [Spása v ohrození] a The Unintended Reformation (2012) [Nezamýšľaná reformácie]. Jeho kniha Rebel in the Ranks [Rebel medzi svojimi], ktorá bola načasovaná tak, aby vyšla počas päťstého výročia reformácie, je zameraná na populárnejšie a všeobecnejšie publikum. Jej naratív je jednoducho organizovaný, živo napísaný a rešpektuje všetky strany. I keď autor predpokladá malé alebo žiadne znalosti dejín reformácie zo strany jeho čitateľov, je schopný pozdvihnúť povedomie svojho publika bez toho, aby predstieral, že hovorí zjednodušene. Táto kniha nie je „odľahčená história“. Gregory vťahuje svojich čitateľov medzi sily, ktoré tvárnili Luthera a ďalších významných reformátorov a živo zreálňuje túto civilizačnú zmenu.
Ako v prípade The Unintended Revolution, veľkou silou knihy Rebel in the Ranks je jej sila vysvetliť. Ako sme sa dostali zo sveta, v ktorom kresťanská viera prenikala každý atóm každého života, do radikálne sekularizovanej spoločnosti dneška? Gregory na túto otázku odpovedá najpriamejšie na záverečných stranách.
„Luther by sa vysmial idey slobody ako ju poznáme dnes a poprel by, že by mal na nej hocijaké zásluhy. V skutočnosti by bol z nej zhnusený, pretože nemá nič do činenia s tým, čo pokladal za jedinú skutočnú slobodu: zviazanú slobodu kresťana.“
„Luther, ani nikto iný z protestantských reformátorov, sa nesnažil o (alebo si ani neprestavoval) nič podobné modernej individuálnej slobode. Tiež nemôžeme povedať, že by k [takejto slobode] samotná reformácia viedla. Viedli k nej viac-ako-náboženské konflikty medzi magisteriálnymi protestantami a katolíkmi, ktoré viedli v reformačnej dobe. Tie vytvorili situáciu, ktorá napokon nepriamo a neúmyselne vyústila do vytvorenia sveta 21. storočia – a ten by takmer všetci oddaní kresťania boli bývali zavrhli.“
Svet, v ktorom dnes žijeme, je svetom, ktorý sme si v určitom zmysle zaslúžili. Požičiam si pasáž z Písma: hriechy otcov budú potrestané na deťoch. Reformácia začala s úprimnými otázkami o pravde, viere a náboženskej praxi; a stroskotala na ľudskej tvrdohlavosti a násilí na všetkých stranách, čo prinieslo úplne nové a drasticky odlišné vedomie.
Rebel in the Ranks je príbehom o tom „prečo“, „kto“ a „ako“ sa to stalo – a aké to malo následky. Kniha je tiež svedkom ceny, ktorú so sebou nesie to, ak sa z pravdy robí zbraň a ceny toho, ak je hľadanie pravdy odtrhnuté od trpezlivosti, sebakritiky a lásky.
Jeho excelencie Charles J Chaput, OFM Cap, je arcibiskupom mesta Filadelfia