Kresťania na Strednom východe sa cítia opustení a zradení západnými krajinami, ktoré im nepomohli v riešení ich situácie.
Patriarcha z Antiochie, Ignatius Joseph III Younan usvedčuje západných politikov z pokrytectva. Na adresu medzinárodného spoločenstva predniesol tvrdé slová: „Cítime, že sme boli opustení a dokonca zradení, nakoľko sme dúfali, že medzinárodné spoločenstvo nám pomôže brániť naše práva a dajú nám rovnakú šancu žiť v našich rodných krajinách, ale to sa nestalo.“
Patriarcha uviedol, že i čelní cirkevní predstavitelia regiónu zdieľajú tieto pocity opustenia a zrady zo strany západných krajín.
Kresťania zo Stredného východu zostali bez domova a bez finančných prostriedkov na obnovu svojich domovov, alebo sú nútení zostať dlhé roky v utečeneckých táboroch kvôli nevybaveným žiadostiam o víza, nakoľko im nebol udelený štatút utečencov. Cituje patriarchu CNA News.
„Nemáme čísla, nemáme ropu a neznamenáme teroristickú hrozbu pre civilizovaný svet, a preto sme boli odsunutí na okraj a opustení.“ Patriarcha ďalej uviedol, že kresťania, ktorí utiekli z Iraku a zo Sýrie, žijú akoby „v limbe“, pričom 50 percent kresťanskej populácie Iraku utieklo z krajiny a jedna tretina je vnútorné vysídlená.
To, čo teraz najviac potrebuje kresťanská komunita, je humanitárna pomoc. Miestna cirkev sa síce snaží poskytnúť základnú pomoc, ale nie je to vôbec dostačujúce. Podľa patriarchu hrozí, že kresťanská komunita úplne vymizne z týchto krajín.
Patriarcha skritizoval aj OSN, ktorá sa neustále oháňa ľudskými právami: „Skutočná obrana ľudských práv, je obrana tých najslabších a zabudnutých medzi menšinami na strednom východe. Ale to sa nedeje, nezaujímajú sa o nás.“
Prvé právo, ktoré je potrebné v tomto regióne pre kresťanov presadiť je možnosť “žiť v slobode ako rovnocenní občania a nie ako občania druhej kategórie, ktorí čelia tvrdej diskriminácii, často zákonom nepotrestanej.“
Ďalším právom je „zvoliť si našu vieru, naše náboženstvo, ale aj právo ohlasovať našu vieru ostatným.“
V súčasnosti je evanjelizácia vo všetkých krajinách regiónu, okrem Libanonu, trestná. Výsledkom je redukcia kresťanskej komunity na menšinu, kedže „máme zakázané v našich vlastných krajinách ohlasovať našu vieru,“ uviedol patriarcha.
“Boli sme zredukovaní na menšinu, nie kvôli tomu, že sme museli opustiť naše krajiny, ale preto, že nie sme považovaní za rovnocenných obyvateľov s moslimskou majoritou.“
Patriarcha zároveň vyzval „tzv. civilizovaný svet, aby prestal hľadieť iba na svoje politické i ekonomické záujmy a ochraňoval tých, ktorí sú prenasledovaní pre svoje presvedčenie a vieru.
Katarína Hanzlíková