V našej správe z 9. októbra o nedávnych komentároch pápežovho dôverníka, brata Antonia Spadara, pokiaľ ide o morálny zákon, sme pridali aktualizáciu po publikovaní o novom rozhovore medzi pápežom Františkom a Eugeniom Scalfarim. Scalfari, ktorý sa stal obľúbeným reportérom pápeža Františka, je ateistickým zakladateľom talianskeho denníka La Repubblica, ktorý je známy svojou nekonvenčnou metódou rekonštrukcie rozhovorov skôr z pamäti, ako pomocou priamych citátov. (Napriek tomu, že Scalfariho rozprávanie o kontroverzných slovách pápeža bolo často členmi katolíckej tlače odmietnuté ako nespoľahlivé, pápež naliehal, aby ďalej hľadali Scalfariho na úprimné rozhovory a diskusie na záznam, pretože by mali skoncovať akékoľvek tvrdenie, že to bolo prekrútené.)
V najnovšom prípade, keď prehodnocujeme novú knihu arcibiskupa Vincenza Pagliu, Scalfari cituje pápeža, ktorý hovorí, že medzi biskupmi Katolíckej cirkvi je veľa relativizmu. Scalfari potom cituje Františka *:
Veriaci a samozrejme predovšetkým kňazi a my, biskupi, veríme v Absolútno, ale každý z nás vlastným spôsobom, pretože každý má vlastnú hlavu a myšlienky. Takže naša absolútna pravda, ktorú všetci zdieľame, je odlišná od človeka k človeku. Nebudeme sa vyhýbať diskusiám v prípade, keď sa naše odlišné myšlienky budú navzájom konfrontovať. Takže medzi nami existuje aj určitý druh relativizmu. [dôraz]
Scalfari potom pridáva svoje vlastné myšlienky o odlišnej predstave pápeža a arcibiskupa Paglia, že peklo je prázdne:
Pápež František, ktorý v tomto pohľade predchádzal Jána XXIII. a Pavla VI., ale s revolučnejšou silou a s rešpektom k cirkevnej teológii zrušil miesta, kde po smrti musia byť duše: peklo, očistec, raj. Dvetisíc rokov teológie je založené na tomto druhu posmrtného života, ktorý potvrdzujú aj evanjeliá. Je to však s určitou pozornosťou venovanou téme milosti - čo je čiastočne spôsobené listami svätého Pavla (Korinťanom a Rimanom) a čiastočne ešte skôr Augustínom z Hippa. Všetky duše sú obdarené milosťou a tak sa narodia úplne nevinné a také aj zostanú, až kým sa nedostanú na cestu zla. Ak si to uvedomujú a nekajajú sa ani v momente smrti, sú odsúdené. Pápež František, opakujem, zrušil miesta večného príbytku po smrti duší. Tvrdenie, ktoré vyslovil je, že duše, v ktorých dominuje zlo a nie pokánie, prestanú existovať, kým duše tých, ktorí sú vykúpení zo zlého, budú blažené a budú kontemplovať Boha. Toto je hlavná myšlienka pápeža Františka, a tiež aj Pagliu.
Ako vatikánsky odborník Sandro Magister predtým uviedol, Scalfari v minulosti citoval pápeža Františka, ktorý povedal: „V tisícročí alebo tak nejak, náš ľudský druh vymrie a duše sa zlúčia s Bohom.“
A v roku 2015 Scalfari znova citoval pápeža Františka: „Čo sa stane s tou stratenou dušou? Bude potrestaná? A ako? Odpoveď Františka je jednoznačná a jasná: neexistuje trest, ale zničenie tejto duše.“
Tieto dostatočne heretické výroky, ktoré sa pripisujú samotnému pápežovi Františkovi, a ktoré ešte verejne nepoprel, sa teraz takisto pripisujú aj novému riaditeľovi Pápežskej akadémie pre život a rektorovi reorganizovaného Inštitútu Ján Pavla II. pre manželstvo a rodinu. Jeho nová kniha by sa preto mala dôkladne naštudovať a analyzovať.
V kontexte - za predpokladu, že už neexistuje žiadny večný trest pre hriech - táto nová Bergoglianova éra má teraz oveľa väčší zmysel. Ak sa nemáme obávať pekla, aká prekážka nám bude brániť v pohybe smerom k morálnemu relativizmu a doktrinálnej nedbalosti?
Je preto naliehavejšie, aby verní katolíci, ktorí sú odhodlaní zostať lojálni tradičnému učeniu Katolíckej cirkvi, aby vo svojich vlastných organizáciách a publikáciách pokračovali, a naďalej vzdorovali takýmto porušeniam Božiej pravdy, ktoré už majú vážne dôsledky na morálne správanie katolíkov, pokiaľ ide o antikoncepciu, potraty a cudzoložstvo. Profesor Josef Seifert položil svoj prst do rany učenia pápeža Františka, a to: zdá sa, že už neexistuje žiaden svojou podstatou zlý čin.