Pápež František údajne povedal, že na Biskupskej synode, zameranej na Cirkev v oblasti Amazónie, ktorá má byť v roku 2019, umožní debatu, či môžu byť v tejto oblasti vysvätení za kňazov aj ženatí muži.
Podľa Il Messagera pápež týmto odpovedal na otázku kardinála Claudia Hummesa, predsedu biskupskej komisie pre Amazonskú oblasť.
V médiách sa však vo veľkom začali šíriť správy, že pápež František zvažuje „otvoriť dvere“ kňazom Rímskokatolíckej cirkvi, ktorí sa chcú ženiť. V skutočnosti však pápežova odpoveď kardinálovi Hummesovi súvisela iba s tým, či tzv. „viri probati“, čiže „osvedčení muži“ môžu prijať svätenie za kňaza. Takíto muži, vykazujúci morálnu silu a rozvážnosť, by mohli podľa názorov niektorých ľudí vyriešiť nedostatok kňazských povolaní v Brazílii.
Dr. Kurt Martens, kanonický právnik a profesor na The Catholic University of America, povedal, že niet dôvodu myslieť si, že pápežova odpoveď znamená, že automaticky dovoľuje ženiť sa kňazom v celej Cirkvi.
„Ak by aj synoda odporučila alebo požadovala svätenie ´viri probati´ v celej Amazonskej oblasti, treba poznamenať, že pápež by najprv musel akceptovať túto požiadavku, a sformulovať k nej zákon; s najväčšou pravdepodobnosťou by však bol obmedzený iba na danú oblasť“, povedal Martens pre CNA v komentári cez email a dodal, „nehovoríme teda o zmene zákona o celibáte pre celú Cirkev, ale iba pre svätenie ´viri probati´ pre danú oblasť“.
Pomer veriacich katolíkov ku kňazom v amazonskej oblasti je 10.000:1, čo je asi trikrát viac ako je celosvetový priemer a päťkrát viac ako v USA.
V predošlých interview pápež možnosť ´ženatých kňazov´ naznačil, no zvyčajne vždy len ako odpoveď na priamu otázku o tejto veci. 8. marca tohto roku v interview pre nemecký týždenník Die Zeit pápež František odpovedal na otázku o nedostatku kňazov. Pontifik naznačil viacero možností riešenia tejto otázky, no ´ženatých kňazov´ spomenul až vtedy, keď sa ho konkrétne na to opýtali.
V odpovedi pápež spomenul možnosť svätenia ´viri probati´, a to najmä v oblastiach, „kde je potrebných veľa kňazov. Dobrovoľný celibát však nie je riešením“, povedal.
Celibátne kňazstvo má v Rímskokatolíckej cirkvi veľmi dlhú tradíciu. Výnimky tvorili len ženatí duchovní iných vierovyznaní, ktorí konvertovali ku katolicizmu a potom sa stali kňazmi.
V prvotnej Cirkvi sa biskupi vyberali spomedzi celibátnych kňazov; bola to tradícia, ktorá predchádzala povinné celibátne kňazstvo. „Kultúra celibátu“ sa natoľko etablovala, až sa stala normou v Cirkvi a ženatí muži, ktorí si dali žiadosť o vysvätenie, si museli pýtať zvláštne povolenie od pápeža.
V 11. storočí vydal sv. Gregor VII dekrét, nariaďujúci celibát všetkým kňazom, ako aj žiadosť, aby toto nariadenie uviedli biskupi do praxe. Odvtedy je celibát normou v latinskom obrade, s výnimkami pre niektorých anglikánskych a iných protestantských pastorov, ktorí konvertovali ku katolicizmu.
Páter Gary Selin je kňazom a profesorom v seminári sv. Jána Máriu Vianneya v Denveri. Jeho prieskum na tému „Priestly Celibacy: Theological Foundations“ („Kňazský celibát: teologické základy“) publikoval minulý rok CUA press.
Začiatkom tohto roka povedal páter Selin pre CNA, že zatiaľ čo debaty o ´ženatých kňazoch´ sú často zamerané na pragmatickosť, zvyčajne ignorujú závažné teologické dôvody v prospech celibátneho kňazstva:
„Samotný Ježiš Kristus sa nikdy neoženil, a my aj v tomto môžeme napodobniť život nášho Pána v jeho plnosti, čo je veľmi príťažlivé. Zaujímavé, ešte som nepočul, že by niekto ako dôvod pre celibát uvádzal Ježiša a jeho život. Keď si najbližšie budete čítať o celibáte, všimnite si, či sa tam bude spomínať náš Pán; často ho totiž úplne vynechávajú.“
Emeritný pápež Benedikt XVI raz povedal kňazom, že celibát preto tak veľmi znepokojuje a vzrušuje svet, lebo je znamením prichádzajúceho Božieho kráľovstva.
„Je pravda, že pre svet agnostikov; pre svet, do ktorého nemá Boh prístup, je celibát veľkým pobúrením, pretože predstavuje v podstate dôkaz, že Boh je živý a skutočný. S eschatologickým rozmerom celibátu vstupuje Boží svet budúcnosti do reality našej doby. A toto sa má z nej vytratiť?“, povedal Benedikt XVI v roku 2010.
„Sám Kristus povedal, že v nebi sa už nebude nikto ženiť ani vydávať, a preto je celibát znamením vízie blaženosti“, zdôrazňuje páter Selin, a dodáva: „Manželstvo ako také sa pominie, len čo sa tvárou v tvár stretneme s Bohom a staneme sa súčasťou Cirkvi – Kristovej nevesty. A celibát nám to priamo symbolizuje.“