Objavuje Rakúsko opäť svoje katolícke korene? Alebo sa táto krajina počas pôsobenia nového ministerského predsedu, Sebastiana Kurza, práve naopak, odkloní ešte viac od kresťanských hodnôt?
Nedávne prekvapivé víťazstvo tohto 31-ročného katolíka zapríčinilo šok v médiách celej Európy, katolíckych pozorovateľov nevynímajúc. Nemecký satirický magazín Titanic s pozdvihnutým obočím komentuje na prvej strane: „Cestovanie v čase podľa Rakúska: Napokon bude možné zabiť malého Hitlera!“ Komentár sprevádza obrázok nitkového kríža ostreľovačskej pušky, mieriacej na srdce budúceho mladého premiéra.
Serióznejšie orientované médiá vyjadrujú svoje obavy každé inak. Mníchovské noviny Suddeutsche Zeitung interpretuje víťazstvo „populistu Kurza“ ako varovanie pre Nemecko. Nemecká sekcia Rádia Vatikán popisuje voľby ako „príklon k pravici, čo je pre kresťanov náročné“.
Stephan Baier, dlhodobý viedenský korešpondent katolíckych nemeckých novín Die Tagespost poukazuje na to, že tak či onak, voľby naznačili, že mnohí kresťania sú v skutočnosti spokojní s Kurzovým vzostupom.
15. októbra pristúpilo k volebným urnám 80% oprávnených voličov v krajine, kde bolo v roku 2016 60% katolíkov (a ďalších 10% boli ortodoxní alebo protestanti).
Volebné výsledky ukazujú, že Kurzova konzervatívna Rakúska ľudová strana (OVP) získala 31,5% hlasov. Na druhom a treťom mieste skončili takmer rovnako Sociálni demokrati (SPO) a Strana slobody (FPO). Tento pomer naznačuje, že kresťania nevolili iba Kurza, ale aj viac pravicové krídlo FPO, s ktorou budúci premiér práve vedie koaličné rozhovory.
Sebastian Kurz, jediné dieťa katolíckych rodičov vo viedenskej robotníckej štvrti Meidling, sa k tomuto víťazstvu prepracovával dlho a húževnato. Veľmi skoro začal byť politicky činný, a zanechal aj štúdium práva na Viedenskej univerzite, len aby sa mohol venovať svojej politickej kariére.
Kurz tvrdo pracuje a je pragmatikom, a aj jeho politickí odporcovia pripúšťajú, že je opakom politického oportunistu, či klasického kariéristu. „S istotou sa dá povedať, že má inštinkt pre mocenské postavenie“, povedal pre Catholic Herald zdroj blízky Kurzovi, ktorý si neželá byťmenovaný, „nemá však strach postaviť sa za hodnoty, v ktoré verí. A to sú jeho vlastné kresťanské hodnoty.“ Členovia Kurzovho tímu sú ľudia oddaní veci a niektorí z nich sú praktizujúcimi kresťanmi.
Či sa aj Kurzov osobný život až tak riadi vierou, nie je celkom jasné. Ešte stále žije v Meindlingu, kde býva v byte spolu so svojou dlhoročnou priateľkou Susanne Thierovou.
Tí však, čo obviňujú Kurza, že nežije podľa kresťanských hodnôt, používajú namiesto jeho súkromného života radšej jeho postup počas prisťahovaleckej krízy, keď zastával post ministra zahraničných vecí. Kurz je presvedčený, že medzi jeho katolíckou vierou a jeho striktným prístupom k riešeniu masového prisťahovalectva nie je žiadny protiklad. Tento jeho postoj bol rozhodujúci vo víťazstve vo voľbách a priniesol mu pozoruhodný vzrast popularity tesne pred nimi. Ako minister zahraničných vecí dal totiž v roku 2016 uzavrieť tzv. „balkánsku cestu“, ktorou sa stovky tisícov migrantov dostávali ilegálne do Rakúska.
V interview pre švajčiarsku webovú stránku Jesus.ch minulý mesiac Kurz povedal, že sa vo veci prisťahovaleckej krízy radil s kňazom. Dostal „radu, podľa ktorej sa usiluje žiť dodnes. Povedal mi: ´Ako ľudská bytosť nesmie človek nikdy strácať súcit so svojím blížnym“.
Kurz k tomu dodáva: „Ako politik však človek nesmie nikdy strácať zo zreteľa realitu. A to, čo by si mal každý politik vždy zachovať, je jeho predurčenie robiť nevyhnutné opatrenia, aj keď sú náročné.“
Aj napriek svojmu mladému veku si Kurz udržuje rekord v prijímaní ťažkých a zložitých rozhodnutí a v zaujatí jasného stanoviska, pričom sa vyhýba profesionálnej politickej debate, mariacej verejný prejav v nemecky hovoriacich krajinách, podobne ako sa to deje v anglofónnych. Hovorí priamo, čo je evidentné z každého jeho televízneho vystúpenia. Pri jednej príležitosti napríklad povedal: „Čo formuje Európu? Čo formuje Rakúsko? Máme kultúru, sformovanú naším židovsko-kresťanským dedičstvom a osvietenstvom – túto kultúru potrebujeme chrániť, najmä v čase vzmáhajúceho sa prisťahovalectva.“
Kurz je vždy zdvorilý a pevný vo svojom presvedčení a vo svojich úsudkoch. Tento prístup, ako poznamenávajú pozorovatelia, neobmedzuje iba na problém prisťahovalectva, čo mu pomohlo vyhrať voľby, ale aj na menej populárne záležitosti.
V roku 2016 sa napríklad zúčastnil „Pochodu pre Ježiša“, namiesto oveľa populárnejšieho „gay pride“ pochodu, ktorý sa uskutočnil v ten istý deň. Pevne sa pridŕža pro-life stanoviska, vysvetľovali na stránke Glaube.at tesne pred voľbami, a to aj napriek radám skúsených stratégov, ktorí mu odporúčali zostať potichu.
Hoci je Kurz dobrým poslucháčom – jeho veľké uši sú priam zlatou baňou pre karikaturistov – očakáva záväzné odpovede od všetkých, s ktorými jednal, keď navrhoval ďalší postup. „Kresťania by si mali navzájom dôverovať“, povedal Kurz minulý rok v interview pre arcidiecézne viedenské noviny Sonntag. Nikto nepochybuje, že sa podľa toho bude správať aj ako rakúsky premiér.