694940094001_5219864219001_-Campus-Craziness-College-stops-flying-American-flag.jpg

Podivnosť aliancie LGBT

508
Milko Kostovič
Kultúra smrti

Na aliancii LGBT (lesbičky-gayovia-bisexuáli-transgender) je niečo divné: prečo sa T tak úzko spája s LGB? Prečo LGB ľudí rozčuľuje nespravodlivosť, keď T ľudia nesmú používať sebou vybrané WC alebo nesmú slúžiť v armáde? 

Je ľahké pochopiť, prečo sa ľudia patriaci do spoločnej kategórie homosexuálne osoby (gayovia, lesbičky či bisexuáli) nahnevajú, keď diskriminácia smeruje na inú skupinu homosexuálnych osôb. Koniec koncov, všetky skupiny sú na rovnakej homosexuálnej lodi - aj keď bisexuáli niekedy radšej cestujú v heterosexuálnom člne.

Transgender osoba však nie je homosexuál, prinajmenšom nie nevyhnutne; a v každom prípade to nie je jeho/jej sexuálna orientácia, ktorá ho/ju označuje za transgender. Prečo by sa preto mala homosexuálna osoba cítiť dotknutá, keď je transgender osobe zakázaný vstup na WC a sprchy alebo je vykopnutá z armády či námorníctva?

Prečo sú LGB ľuďom tak blízki T ľudia? Je ich spojenectvo jednoducho vecou politickej výhodnosti, cestou, akou sa LGB ľudia politicky spojili s hnutím Black Lives Matter ("Záleží na čiernom živote", pozn. prekladateľa), feministkami, environmentalistami či obhajcami kontroly zbraní? 

Nie, sú si ešte oveľa bližšie. Trans človek sa považuje za jedného z nich? Otázka však stojí: prečo? 

Ak je sexuálna revolúcia, ktorej hlavnou časťou je hnutie za práva homosexuálov, veľkým antikresťanským hnutím posledného polstoročia, potom existuje ďalšie veľké antikresťanské hnutie, ktoré sa tiež naplno prejavuje. Toto druhé hnutie je hnutie proti prirodzenosti, ktoré podporuje myšlienku, že veci, ktoré sa už od nepamäti považujú za neprirodzené, by mali byť považované za prijateľné. 

Už nejaký čas sa tieto odmietnutia prírody oslavujú, alebo prinajmenšom prehliadajú. Vidíme to v TV, vo filmoch, na školách, v legislatívnych zboroch a na súdoch. O čo konkrétne ide? 

  1. Homosexualita. Kedysi sa zvykla nazývať "neprirodzeným zlozvykom". Dnes sa podľa pánov našej popkultúry považuje za úplne slušnú formu lásky. 
  2. Opustenie detí. Predpokladalo sa, že iba neprirodzený rodič by opustil svoje deti, pričom väzba rodič-dieťa je najzákladnejším zo všetkých ľudských spojení. Americká spoločnosť však už desaťročia umožňuje otcom (aj keď ešte nie matkám) splodiť deti a potom od nich odísť. 
  3. Telesné mrzačenie. Ak strávite veľa času medzi mladými ľuďmi (ako napr. ja v mojom postavení komunitného profesora na univerzite), zbadáte relatívne novú módu vytvárania veľkých dier v ušných lalokoch, lícach či na iných miestach. To je "nižšia liga" mrzačenia. Pokročilejší obhajcovia mrzačenia (na takýchto som chvalabohu nenarazil) idú ďalej, obhajujú amputáciu prstov, rúk a končatín - ako spôsob byť "iný" alebo spôsob vyjadrenia solidarity s handicapovanými osobami.  
  4. Samovražda. Kedysi sa samovražda zvykla považovať za najneprirodzenejšiu vec na svete. Čo mohlo byť viac neprirodzené, než sa zriecť samotného života, najzákladnejšej zo všetkých prirodzených vecí. V súčasnosti sa ale samovražda alebo dobrovoľná eutanázia považuje skutočne "progresívnymi" ľuďmi za dobrú vec. Samozrejme, že nepovažujú všetky samovraždy za dobré. Je dobré, že si samovraždu alebo eutanáziu môžu zvoliť veľmi starí ľudia, ktorí sú dnes (údajne) neschopní dosiahnuť akýkoľvek významný pôžitok zo života; alebo smrteľne chorí ľudia, ktorí si chcú skrátiť život o niekoľko týždňov alebo mesiacov; alebo ľudia, do ktorých života zasahuje vážne fyzické alebo duševné utrpenie; alebo zrelí ľudia (ale nie nevyhnutne starí), ktorí považujú život za nudný. Nie je ale dobré (zatiaľ nie, ostaňte v spojení), ak 17-ročná dievčina spácha samovraždu, pretože ju opustil priateľ. 
  5. Transgenderizmus. V ostatných uvedených prípadoch nám príroda jasne naznačuje, ako správne pokračovať - napr. "mať sex iba s osobami opačného pohlavia", "neopúšťať svoje deti", "nemrzačiť svoje telo" a "nezabíjať sám seba". V prípade sexuálnej / rodovej identity však nejde iba o radu. Kedysi sa myslelo, že otázku, či je novorodenec chlapcom alebo dievčaťom, možno zodpovedať rýchlym pohľadom na pohlavné orgány bábätka. Teraz nám bolo povedané, že na túto otázku nemajú odpovedať iné osoby (lekári, sestry, matky, otcovia), ktoré dieťaťu "priradia" pohlavie.

Dnes to má zodpovedať samotné dieťa, keď dostatočne vyrastie, aby si spravilo vlastný názor. V dávnych dobách by lekár povedal novej matke: "blahoželáme, je to chlapec" alebo "gratulujeme, je to dievča". Dnes skutočne moderný lekár povie: "blahoželáme, je to nejaké ľudské dieťa - ale samozrejme, že sa to skutočne dozvieme, až keď dieťa vyrastie a samo sa rozhodne." 

Niekedy sme sa domnievali, že príroda bola stvorením Boha a že Boh, hovoriaci skrz prírodu, nám poskytol veľmi silné rady, ako by sme sa mali správať (tieto rady sa často nazývali "prirodzeným zákonom"). Odmietnutím týchto rád, čo momentálne robí populárna filozofia, odmietame prírodu; a odmietaním prírody odmietame Boha.

Takže ak rozmýšľate: prečo je pro-gay hnutie tak úzko späté s transgender hnutím? Odpoveď: pretože sú obe súčasťou protiprirodzeného hnutia

To nám dovoľuje uvedomiť si, aké nebezpečné je pro-gay hnutie pre Katolicizmus. Nachádza sa na križovatke sexuálnej revolúcie a protiprirodzeného hnutia. Ako súčasť sexuálnej revolúcie je anti-kresťanské. A ako súčasť protiprirodzeného hnutia je proti-Bohu. Preto je to dvojitá hrozba pre Katolicizmus.

Napriek tomu si niektorí Katolíci myslia, že potrebujeme "budovať mosty" smerom k tomuto hnutiu.