Takmer presne na deň pred rokom, 14. novembra 2016, štyria kardináli oficiálnym spôsobom zverejnili súbor piatich dubia otázok, ktorými sa snažili objasniť spochybňujúce teologické tvrdenia, a ktoré spolu so žiadosťou o odpoveď zaslali dva mesiace predtým (v septembri) priamo pápežovi Františkovi. Dubia sa vzťahovala k pastoračným usmerneniam pre rozvedených a „znovuzosobášených“ katolíkov, žijúcich spolu more uxorio (sexuálne), ako sú spracované v pápežovom magnum opus (najznámejšie dielo určitého autora), 264 stranovej a viac než 60.000 slovnej postsynodálnej apoštolskej exhortácie Amoris Laetitia (AL). Dnes, po roku, počas ktorého neprišla ani jediná odpoveď na otázky, ani pozvanie na audienciu, o ktorú kardináli žiadali Svätého otca; po roku, počas ktorého zomreli už dvaja zo štyroch dubia kardinálov, naznačuje kardinál Burke v najnovšom interview, že mlčanie zo strany pápeža nie je adekvátnou reakciou na povážlivý zmätok a znepokojenie, ktoré jeho exhortácia vyvolala.
V interview zo 14. novembra pre National Catholic Register adresoval kardinál Burke pápežovi Františkovi „poslednú žiadosť“ o odpovede, pričom ako dôvod uvádza „neustále sa zhoršujúcu“ závažnosť situácie, ktorá nastala po vydaní exhortácie.
Kardinál Burke hovorí, že záujem dubia kardinálov vždy bol a je „správne definovať, čo chce pápež, ako nástupca sv. Petra, učiť“ a znovu zopakoval svoju pôvodnú analýzu tohto dokumentu, hovoriac, že „tvrdenia, ktoré postrádajú zreteľnosť a jasnosť, sa nemôžu považovať za vyjadrenia Magistéria Cirkvi.“
Burke pokračuje:
„Je evidentné, že niektoré vyjadrenia v Amoris Laetitia, ktoré súvisia s podstatnými aspektami viery a praktického kresťanského života, sa interpretujú odlišnými, navzájom nezlučiteľnými spôsobmi. Tento nesporný fakt potvrdzuje, že tieto vyjadrenia sú rozporuplné, pripúšťajú niekoľko výkladov, z ktorých mnohé sú v rozpore s katolíckymi dogmami. Preto sa otázky, na ktoré my, kardináli, žiadame odpovede, týkajú toho, čo Svätý otec presne učí, a nakoľko sa jeho náuka zhoduje s pokladom viery, podľa ktorého „tento učiteľský úrad nie je nad Božím slovom, ale mu slúži, lebo učí iba to, čo bolo odovzdané, lebo z Božieho poverenia a pomocou Ducha Svätého nábožne počúva, sväto zachováva a verne vykladá, a z tohto jediného pokladu viery čerpá všetko, čo predkladá veriť ako zjavené Bohom“ (Dogmatická konštitúcia Druhého Vatikánskeho koncilu Dei Verbum, 10).
Zdá sa, že na analýzu profesora Josefa Seiferta, že logickým následkom aplikácie určitých princípov, odporúčaných v AL, by bola deštrukcia celého komplexu katolíckej morálnej náuky, nadväzuje aj kardinál Burke, keď hovorí, že „na pochopenie, aké ďalekosiahle následky tieto navrhované zmeny majú, stačí pomyslieť na to, čo by sa stalo, keby sa tieto dôvody aplikovali na iné prípady, ako napríklad na doktorov, uskutočňujúcich potraty, na skorumpovaných politikov, na trpiacich ľudí, ktorí sa rozhodnú požiadať o asistovanú samovraždu...“
Kardinál Burke ďalej povedal, že „zmysel sviatostnej praxe sa v Cirkvi čoraz viac narúša“ a na otázku v interview s Edwardom Pentinom pripustil, že zostavil „poslednú žiadosť“ pápežovi, čo je zrejme signálom, že ďalší krok už nebude len obyčajným upozornením:
„Áno, z týchto vážnych dôvodov sa rok po zverejnení dubie opäť obraciam na Svätého otca, ako aj na celú Cirkev, zdôrazňujúc, aké je naliehavé, aby pri výkone poslania, ktoré prijali od nášho Pána, pápež utvrdil svojich bratov vo viere jasným vyjadrením náuky, súvisiacej ako s kresťanskou morálkou, tak aj so zmyslom sviatostnej praxe Cirkvi.“
Od svojho uverejnenia v apríli 2016 ako reflexia na dve synody o manželstve a rodine v rokoch 2014 a 2015, rozvírila už AL viac sporov a polemík medzi teológmi, biskupmi a ostatnými duchovnými, než ktorýkoľvek iný pápežský dokument doteraz.
Od svojho minuloročného publikačného debutu prešla AL už mnohými medzníkmi; medzi najvýznačnejšie, podľa chronologického prehľadu, patria tieto:
· 29. júna 2016 zaslala medzinárodná skupina 45 katolíckych teológov, kňazov a ďalších odborníkov sprievodný list a teologickú analýzu Amoris Laetitie kolégiu kardinálov. Na základe „prirodzeného čítania“ AL poukázali signatári na 19 teologických „prešľapov“, z čoho bolo 11 označených za bludárske. Potom, čo tento dokument aj s listom a podpismi prenikol do tlače, bol zverejnený. Predpokladá sa, že za to môže jeden z adresátov.
· 19. septembra 2016 – desať dní po pápežovom liste, v podstate schvaľujúcom svätokrádežnú interpretáciu Amoris Laetitia biskupmi v oblasti Buenos Aires, poslali štyria kardináli – Walter Brandmuller, Raymond Burke, Carlo Caffarra a Joachim Meisner – pápežovi list, v ktorom vyjadrujú „veľkú dezorientáciu a zmätok v mnohých mimoriadne závažných otázkach života Cirkvi a veriacich“. List obsahoval aj päť dubia otázok, čo je formálna metóda, pomocou ktorej sa môžu teológovia a preláti dožadovať objasnenia náuky vo veciach Cirkvi z Ríma.
· 14. novembra 2016, po tom, čo nedostali od pápeža žiadnu odpoveď, zverejnili štyria „dubia kardináli“ svoj list, vrátane piatich dubia otázok, týkajúcich sa chápania a vysvetľovania Amoris Laetitia viacerými, nejednoznačnými spôsobmi.
· 7. decembra 2016 biskup Athanasius Schneider z Astany v Kazachstane – jeden z najotvorenejších pravoverných hlasov v Cirkvi – potvrdil v interview pre francúzsku televíznu stanicu, že ak dubia otázky zostanú nezodpovedané, „Cirkvi nielenže hrozí riziko rozkolu, ale určitý druh rozkolu už v nej existuje“. A biskup Schneider pokračuje: „Sme dnes svedkami veľmi zvláštnej formy rozkolu – navonok si množstvo duchovenstva zabezpečuje formálnu jednotu s pápežom, či už z dôvodu vylepšenia vlastnej kariéry alebo z dôvodu pochlebovania pápežovi; zároveň však lámu svoje puto s Kristom, ktorý je Pravdou, s Kristom, ktorý je pravou hlavou Cirkvi.“
· 13. decembra 2016 bolo navrhnutých päť jednoduchých jednoslovných odpovedí, ktoré mohli dubia spor ukončiť raz navždy.
· 19. decembra 2016 kardinál Burke, najvýznamnejší dubia kardinál v anglicky hovoriacich krajinách povedal v interview s Lisou Bourneovou pre LifeSiteNews, že na dubiu sa jednoducho „musí odpovedať, pretože úzko súvisí so samotnými základmi morálneho života a tradičnej náuky Cirkvi, súvisiacej s dobrom a zlom“. Na otázku o časovom horizonte navrhovanej „oficiálnej opravy“ pápeža ak neodpovie na dubiu, Burke naznačil, že s najväčšou pravdepodobnosťou by to malo byť po sviatku Zjavenia Pána v roku 2017.
· V ten istý deň kardinál Burke v interview pre Catholic World Report vysvetlil, že pre napomenutie pápeža existuje aj podklad vo Sv. Písme (Gal 2, 11) a zároveň naznačil, že dubiu už podporuje oveľa viac osôb z radov duchovenstva, než len spomínaní štyria kardináli. Na otázku, či je možné, aby sa „pápež sám vyčlenil zo spoločenstva Cirkvi prostredníctvom rozkolu alebo bludu“, Burke odpovedal, že „ak pápež oficiálne vyzná blud, prestáva byť týmto činom pápežom. To je automatické. Takže – môže sa to stať.“
· 24. decembra 2016 zverejnili nemecké noviny Der Spiegel článok, v ktorom sa tvrdí, že vo „veľmi malom okruhu“ ľudí okolo seba sa pápež František vyjadril, že je možné, že „vojde do histórie ako jediný, ktorý rozštiepi Katolícku cirkev“.
· 11. januára 2017 John F. Salza, spoluautor knihy True or False Pope, naznačil v článku pre The Remnant čo by sa, po právnej stránke, mohlo stať, ak by pápež František aj naďalej odmietal odpovedať na dubiu.
· 17. januára 2017 traja kazašskí biskupi – Tomash Peta, arcibiskup metropolita arcidiecézy sv. Márie v Astane, Jan Pawel Lenga, emeritný arcibiskup Karagandy, a Athanasius Schneider, pomocný biskup arcidiecézy sv. Márie v Astane – vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom prosili veriacich o modlitby za to, aby pápež František „potvrdil nemennú náuku a prax Cirkvi, súvisiacu s pravdou o nerozlučnosti manželstva“. Biskupi poskytli špecifické príklady „pastoračných usmernení“ v AL, ktoré „v praxi“ protirečia istým „pravdám a dogmám, o ktorých Katolícka cirkev nepretržite učí ako o istých a zrejmých“.
· 25. marca 2017 kardinál Burke poskytol rozhovor vo farnosti v Springfielde, Virginia, v ktorom hovoril o šírení veľmi „škodlivého zmätku v Cirkvi“ a o potrebe odpovede na dubiu. Na otázku čo sa stane ak pápež zasa neodpovie, kardinál Burke povedal: „Budeme musieť túto situáciu jednoducho napraviť, úctivým spôsobom ... zostaviť odpovede na dubiu podľa tradičnej náuky Cirkvi a oboznámiť s nimi veriacich pre dobro ich duší.“
· 8. júna 2017 ukončila Biskupská konferencia Poľska svoje plenárne zasadnutie s tým, ako povedal jej hovorca Pawel Rytel-Andrianik, že „náuka Cirkvi, súvisiaca so svätým prijímaním pre ľudí, nežijúcich vo sviatostnom vzťahu, sa ani po pápežskom dokumente AL ´nemení´.
· 19. júna 2017 skúsený vatikánsky pozorovateľ Sandro Magister zverejnil list od dubia kardinála Carla Caffarru, ktorý napísal 25. apríla 2017, v ktorom „žiada pápeža o audienciu, aby mohli prediskutovať dubiu, na ktorú ešte stále niet odpovede“. Do dátumu zverejnenia listu, čiže dva mesiace od kardinálovej žiadosti, neprišlo pozvanie na audienciu.
· 5. júla 2017, počas dovolenky v Bad Fussing v Nemecku, zomiera vo veku 83 rokov jeden z dubia kardinálov Joachim Meisner. Pozvanie na audienciu ešte ani vtedy neprišlo. V posolstve, ktoré na Meisnerovom pohrebe čítal emeritný pápež Benedikt XVI, pripomenul tým, ktorí žialili nad jeho priateľom, že „Pán neopúšťa svoju Cirkev“.
· 31. augusta 2017 arcibiskup vynútene „penzionoval“ z pozície predsedu projektu ´Dietrich von Hildebrand´, na Medzinárodnej filozofickej akadémii v španielskej Granade, významného rakúskeho katolíckeho filozofa, profesora Josefa Seiferta, z dôvodu jeho druhej kritiky Amoris Laetitia. Na túto nespravodlivosť okamžite zareagovali katolícki vedeckí odborníci a dokonca aj jeden biskup.
· 6. septembra 2017, takmer presne na deň dva mesiace po smrti kardinála Meisnera, zomiera vo veku 79 rokov ďalší zo štyroch dubia kardinálov Carlo Caffarra. Na jeho pohrebe sa nečítalo posolstvo emeritného pápeža.
· 12. septembra 2017 Gabriel Ariza vo svojej španielskej publikácii Infovaticana odhalil, čo kardinál Caffarra potvrdil len niekoľko mesiacov pred svojou smrťou o tom, že sa dozvedel, že dubia kardináli boli „sledovaní“; „svoje rozhovory si nahrávali“ a že mali „urobiť trochu viac, než len hľadať bezpečnejšiu formu komunikácie“.
· 27. septembra 2017 zverejnila skupina katolíckych duchovných a laických odborníkov „Synovskú opravu“ , ktorú po prvýkrát doručili pápežovi 11. augusta, ale na ktorú opäť nedostali žiadnu odpoveď. V liste bezprecedentným spôsobom použili slovo “blud“, a to nielen v súvislosti s možnou interpretáciou apoštolskej exhortácie AL, ale aj s nedávnymi „slovami, skutkami a zanedbaniami“ pápeža. Od tohto zverejnenia už zoznam duchovných a vedeckých signatárov vzrástol na 250, zatiaľ čo dve petície (tu a tu) pri podpore Synovskej opravy nazbierali ešte ďalších 20.000 dodatočných podpisov od laikov.
· 29. septembra 2017 povedal kardinál Gerhard Muller, bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery, v interview s Edwardom Pentinom, že „ľudia, pracujúci v kúrii, žijú v permanentnom strachu: ak povedia čo i len najmenšiu neškodnú kritiku, špióni to hneď donesú Sv. Otcovi, a falošne obvinení ľudia nemajú šancu brániť sa.“ Keď sa ho Pentin opýtal na slovné spojenie „vláda teroru“, ktoré použil istý starší cirkevný predstaviteľ, Muller odpovedal, že „je to rovnaké aj na niektorých teologických fakultách – ak niekto niečo spochybní, alebo poznamená o AL, vylúčia ho, a podobne.“
· 1. novembra 2017 páter Thomas Weinandy, kapucín, bývalý náčelník štábu Výboru US biskupov pre dogmatickú náuku a zároveň stály člen Medzinárodnej teologickej komisie vo Vatikáne, zverejnil list, ktorý poslal pápežovi – a na ktorý tiež nedostal odpoveď – v ktorom vyjdruje znepokojenie nad „chronickým zmätkom“, ktorý charakterizuje „tento pontifikát“. Prvá z jeho piatich kritík bola zameraná na AL, o ktorej hovorí, že pápežovo „usmernenie sa občas javí ako zámerne nejednoznačné, takže môže platiť zároveň pre obe strany – pre tradičnú interpretáciu katolíckej náuky o manželstve a rozvode, ako aj pre tých, ktorí chcú zaviesť zmeny do tohto učenia.“ Ďalej spomína atmosféru strachu v Cirkvi, hovoriac, že „mnohí sa obávajú povedať, čo si myslia“ o tom, čo sa deje v Cirkvi, „dostanú sa totiž na okraj, alebo ešte horšie“. Po zverejnení listu sa hneď dokázalo, že mal páter Weinandy pravdu – hneď ho požiadali aby rezignoval zo svojej pozície vo výbore US biskupov. Tejto požiadavke vyhovel.
Absencia oficiálnej opravy ešte aj v októbri – počas 100-ého výročia zjavení Panny Márie vo Fatime – vyvoláva v mnohých katolíkoch obavu, či sa táto oprava vôbec niekedy uskutoční. V súčasnosti sa čoraz viac ukazuje, že úsilie objasniť dubia otázky, ako aj nevyhnutne nasledujúca oficiálna oprava, má rozhodujúci význam, a pokračuje ďalej.