Hovorí sa, že v zdokonaľovaní japonského čajového obradu bol japonský čajový majster Sen No Rikyu ovplyvnený katolíckou omšou, čo je tvrdenie, ktoré v súvislosti s typickosťou čajového obradu výlučne pre Japoncov, vyznie takmer absurdne.
Kresťania v tej dobe (okolo roku 1500) aktívne pôsobili aj v kruhoch, kde majster Rikyu čajové zmesi zmiešaval; minimálne dvaja z jeho siedmich učeníkov boli konvertitmi (povráva sa, že dokonca to bola jeho manželka a dcéra). Súčasný nástupca čajového majstra, Sen Soshitsu, sa presvedčivo stavia za katolícky vplyv na tento obrad a keď už niekto poukáže priamo na podobnosti, uvedomíte si ich aj vy. Napríklad zdvihnutie šálky s čajom do výšky čela na znak úcty a rešpektu, ako aj utieranie šálky po dopití čaju do bieleho látkového obrúska. Aj celý obrad má určite zmysel zhromaždenia dvoch alebo troch spolu v duchovnej jednote. A mohlo by podávanie okashi (japonská cukrovinka), ktorá sa podáva k zelenému čaju, byť inšpirované ´oblátkou´, ktorá leží pri víne počas sv. omše?
V každom prípade sa dá nad tým popremýšľať...