[autor: Scott Smith]
Vo finálnej bitke poslednej vojny medzi dobrom a zlom porazí syn boha otca zlo vo forme hada, ale počas toho obetuje svoj vlastný život. Neznie to povedome? Existuje niekoľko zarážajúcich paralel medzi nórskym mýtom o Thorovi počas Ragnaroku a biblickými proroctvami o mesiášovi. Keďže Kristus časovo predchádza nórske mytý, je možné, že sú vlastne inšpirované evanjeliom?
Tešíte sa na nový film Thor: Ragnarok? Nenechajte si ujsť všetky tieto tajuplné podobnosti medzi mýtom o Thorovi a životom a proroctvami o Kristovi!
1) Príbeh dvoch hadov
Biblia sa často odkazuje na prastarého hada, diabla. Objavuje sa v rajskej záhrade na začiatku príbehu a opätovne na jeho konci, čakajúc v knihe Zjavenia, aby pohltil dieťa Kráľovnej Panny. V nórskej mytológii sa tiež hovorí o veľkom hadovi, ktorý sa nazýva Midgardský had alebo Jörmungandr.
Jörmungandr v jednoduchom preklade zo starej nórčiny znamená „veľká príšera“. Jörmungandr je dieťaťom Lokiho narodeného z Angrbody – obrine z Jotunheimu, a je súrodencom vlka Fenrisa a Hely, ktorá vládne v rovnomennom kráľovstve. Podľa toho ako je to vyrozprávané v Younger Edda alebo Prose Edda, Odin zobral tohto hada a hodil ho do mora. Helu vyhnal do Nifheimu, kde bolo jej úlohou rozdeliť mŕtvych na tých, ktorí zomreli na chorobu a na dlhovekosť. Hela mala podľa XXXIV paragrafu z Edda „veľký majetok“:
„Jej hradby sú veľmi vysoké a jej brány mocné. Jej sieň sa volá Mrazo-chlad; jej pokrm Hlad; Hladomor je jej nožom; Zaháľač jej otrokom; Nedbanlivec jej posluhovačom; jej prahom je Priepasť zakopnutí, ktorou človek vchádza; Choroba je jej posteľou; Lesk je jej posteľným závesom. Je na poly modročierna, na poly telovej farby (podľa čoho je ľahko rozpoznateľná); na pohľad je zachmúrená a krutá.“
Had Jörmungandr v mori vyrástol na tak veľkého, že po tom, ako obtočil celý svet, mohol zahryznúť do vlastného chvosta. Jörmungandr je preto príkladom ouroborosa – teda hada hryzúceho si vlastný chvost, ktorý sa tiež vyskytuje v egyptskej a gréckej mytológii.
2) Ragnarok a Armagedon
V podstate je možné povedať, že Ragnarok sa v nórskej mytológii chápe ako Armagedon. Ide o posledné bitky medzi dobrom a zlom. Posledná bitka medzi dobrom a zlom sa v knihe Zjavenia odohráva na planinách Megido, z čoho pochádza meno „Armagedon“. Kristovo umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie sú opísané v evanjeliách, ale tiež sa opätovne odohrávajú v knihe Zjavenia.
Potomkovia Angrbody a Lokiho sa vyskytujú aj v iných častiach nórskej mytológie. Jörmungandr a vlk Fenris sú dôležitými postavami počas Ragnaroku. V proroctve sa hovorí, že počas Ragnaroku sa vlk Fenris postaví proti Odinovi, bohu otcovi. Ďalej sa v proroctve hovorí, že Thor, Odinov syn, bude bojovať proti Jörmungandrovi.
Pozrite si tieto paralely:
1) Thor je synom boha otca, Odina. Podobne, Ježiš je Synom Boha, Otca.
2) Posledná bitka medzi dobrom a zlom sa v nórskej mytológii udeje počas Ragnaroku medzi Thorom a hadom, Jörmungandrom. Posledná bitka medzi dobrom a zlom sa v kresťanstve deje na kríži medzi Ježišom a hadom, Satanom.
V básni z Poetic Edda s názvom Völuspá sa Ragnarok začína so zakikiríkaním troch kohútov. V 42. strofe najprv v Jotunheimských lesoch kikiríka jasnočervený kohút Fjalar (čo v starej nórčine znamená „ten, ktorý niečo skrýva“ alebo „podvodník“), potom sa ohlási Aesirským bohom vo Valhalle zlatý kohút Gullinkambi a nakoniec zaspieva krvavý kohút z Hel.
Ďalšie paralely: Posledná bitka začína v nórskom mýte so zakikiríkaním troch kohútov. Podobne kohút trikrát zaspieval na začiatku Kristovho umučenia. Pozrite sa napríklad na Matúša 26:34, kde Ježiš hovorí Petrovi: "Veru, hovorím ti: Tejto noci skôr, ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš." Ďalšou podobnosťou je to, že podľa výpovede z básne Völuspá počas Ragnaroku nórsky boh Heimdall zatrúbi na svoj roh, čo je podobné zvuku trúb v knihe Zjavenia (por. Zj 8:7). Yggdrasil, strom sveta, sa následne zachveje a zastoná, čo je podobné zatĺkaniu klincov do stromu, na ktorom bol ukrižovaný Ježiš.
Had Jörmungandr sa začína v mori krútiť, čím vytvára masívne vlny ako cunami, čo má za následok to, že sa loď Naglfar uvoľňuje zo svojich kotviacich lán. Naglfar, ktorá je postavená iba z nechtov mŕtvych, sa vydáva smerom na východ.
Podľa výkladu, ktorý dáva o Ragnaroku Gylfaginning, vlk Fenris zaútočil na Odina. Z vlkových očí a nozdier sa chrlí oheň a jeho ústa sú dokorán otvorené. Jeho vrchná tlama drása nebesá, zatiaľ čo tá spodná sa ťahá po zemi. Súčasne je po jeho boku Jörmungandr, ktorý tiež útočí a vzduch i more zapĺňa popraškom jedu. Obloha sa rozpolila a „synovia Muspella“ idú na koni priamo cez Bifront, pokrytý plameňmi, čo je podobné štyrom jazdcom apokalypsy (Zj 6:1-8).
Odin a jeho syn Thor sa spolu vrhajú proti vlkovi a hadovi, ktorých sprevádza zvyšok Æsiru. Tyr, boh vojny, je spolu so svojim loveckým psom Garmrom. Odin ide po vojnových pláňach na čele tejto vojnovej skupiny, na hlave má zlatú helmu, oblečené má spletité brnenie a v ruke svoju kopiju Gungnir. Odin sa vydáva oproti vlkovi Fenrisovi. Thor sa presúva k Odinovi, ale nie je schopný mu pomôcť, pretože bojuje proti hadovi.
Odin umiera počas boja s vlkom Fenrisom a je prehltnutý v celku. Ďalší z Odinových Synov, Víðarr, pomstí svojho otca tým, že vlkovi roztrhne tlamu a prepichne jeho srdce kopijou.
Jörmungandr otvára svoje veľké ústa proti útočiacemu bohovi hromu. Thor zabíja Jörmungandra, ale had sa podarí zasiahnuť ho svojim jedom. Thor urobí iba deväť krokov a potom padá mŕtvy na zem. A tak končí Ragnarok.
3) Útok hada: posledná a najúžasnejšie paralela
Posledná paralela medzi Thorom a Ježišom je najdôležitejšia, ale je potrebné ju trochu viac vysvetliť.
Umučenie, smrť a víťazstvo Krista sú všetky predpovedané v knihe Genezis. V niekoľkých krátkych riadkov tejto knihy je predpovedané celé evanjelium, ktoré sa nazýva protoevanjelium, čo sa prekladá ako „prvé evanjelium“. Nájdeme ho tu, v Genezis 3:15:
„Nepriateľstvo ustanovujem medzi [hadom] a ženou,
medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom,
ono ti rozšliape hlavu
a ty [had] mu zraníš pätu.“
Protoevanjelium je plné proroctiev, ale dotkneme sa iba tých, ktorá sa týkajú Satana, ktorý je tým hadom, a Krista, ktorý je tým ženiným potomstvom. Ak by ste si o tom chceli prečítať viac, kliknite na tieto ďalšie články [v angličtine]: Najvýznamnejší verš Biblie a Prvé proroctvo v ľudských dejinách.
Bolo predpovedané, že Kristus „rozšliape“ hadovu hlavu, ale Satan, ktorý je týmto hadom, „zraní“ Kristovu pätu. Tieto pomliaždeniny sú ranami, smrteľnými ranami. Ježiš rozmliaždi hadovu hlavu a porazí ho. Ale počas toho had zraní Ježišovu pätu; Ježiš bude otrávený hadovým jedom.
Začínate už vidieť to spojenie medzi Thorom a jeho boju proti hadovi?
Ježiš doslovne rozšliapáva hadovu hlavu. Niekedy, ako to bolo napríklad vo filme Umučenie Krista, je Ježiš znázornení ako šliape na hadovu hlavu svojou pätou v Getsemanskej záhrade. Ale je tu ešte jeden význam tejto udalosti, ktorý je ešte doslovnejší. Kristus je ukrižovaný na Golgote, ktorá v hebrejčine znamená „miesto lebky“. Kristov kríž je tak vrazený priamo to tejto lebky.
Nakoniec, Kristova porážka Satana, toho prastarého hada, na kríži vyžaduje jeho vlastnú smrť ako obetovaného Baránka Božieho. Týmto spôsobom je naplnené proroctvo o tom, že Kristus bude zabitý hadom. Kristove nohy/päty sú tiež v skutočnosti prepichnuté a to klincami. Ježiš zomiera na kríži a had vyhlasuje svoje víťazstvo.
Záverečná paralela:
1) V poslednej bitke Thor zabíja hada, Jörmungandra, ale i napriek tomu je zabitý hadovým jedom.
2) V poslednej porážke zla Ježiš zabíja hada, Satana, ale i napriek tomu zomiera po tom, ako mu had zranil pätu. [Pozn.prekl.: Táto paralela sa zdá byť mylná, pretože Ježiš, na rozdiel od Thora, vstáva z mŕtvych a preto, ak autor hovorí, že bol hadom „zabitý“, toto zabitie je v 1) a 2) úplne odlišné a nemožno ho nazvať paralelným, analogickým či podobným.]
Nechám vás s toho otázkou: Keďže sa nórska mytológia vyvinula dlho po tom, ako bol Ježiš ukrižovaný, je možné, aby bol jej pôvod aspoň z časti kresťanský?