Keď som prvýkrát navštívil Saudskú Arábiu, išiel som s kolegami do reštaurácie, ale mali zatvorené, pretože mali čas modlitieb. Pravidlo hovorí, že ak už ste vo vnútri, môžete pokračovať v jedle, ale nemôžete do reštaurácie vstúpiť ale namiesto toho musíte počkať alebo ísť na modlitbu. Toto pravidlo bolo posilnené Mutawou (náboženská polícia), ktorá jazdila po uliciach a naliehala na oneskorencov, ako my, aby sme išli na modlitbu.
Pri návšteve Saudskej republiky musím na formulári žiadosti o vízum deklarovať svoje náboženstvo a denomináciu. Nemôžem nosiť náboženské symboly alebo obracať niekoho na moju vieru, ale mám povolené Bibliu na osobné použitie. Nie sú tu žiadne kostoly, ktoré by som mohol navštevovať, hoci kresťanské služby sa v piatky konajú na veľvyslanectvách a doma sa stretávajú niektoré malé kresťanské skupiny. V rámci saudskej spoločnosti sme veľmi ďaleko od náboženskej integrácie, ale (táto téma) nám nie je úplne ľahostajná.
Veci sa menia, dokonca aj slávna Mutawa má teraz svoje krídla dosť okresané. Saudská Arábia je uprostred hospodárskej a sociálnej revolúcie. Dedič trónu, korunný princ Mohammed bin Salman, známy pod prezývkou MBS, riadi zmenu, aby premenil Saudskú Arábiu z krajiny závislej na ropnom exporte na diverzifikovanú ekonomiku. Spustil radu reforiem zvaných Vision 2030, vrátane plánovaného predaja akcií spoločnosti Saudi Aramco, národnej ropnej spoločnosti, vo výške 100 miliárd dolárov.
Tento týždeň bolo najzaujímavejšie oznámenie od MBS, že bude viesť svoju krajinu späť k „umiernenému islamu“. Navrhujem jednu inšpiráciu pre takéto umiernenie, a tou je moslimský filozof dejín zo 14. storočia, Ibn Khaldun (1332-1406), pravdepodobne zakladateľ sociológie. Pri vysvetľovaní dynamiky spoločnosti a histórie Ibn Khaldun vysvetlil, že ríše rastú a klesajú vo vzťahu k ľudskému pocitu spoločenskej súdržnosti alebo asabiyyah. Keď spoločnosť začne strácať túto sociálnu súdržnosť, stane sa čoraz viac a viac sedavejšia a oslabenejšia a nové sociálne skupiny zvrhnú starý poriadok (pozn. editora - v médiach môžete počuť aj termín sociálna kohézia, čo je však súdržnosť, z ang. cohesion).
Táto sociálna súdržnosť je kľúčová pre pochopenie autority v Saudskej Arábii, ktorá sa líši od sekulárneho liberalizmu a západnej demokracie. Politická filozofia Saudskej Arábie je politická teológia, ktorá je základom rodového teokratického štátu. Táto teokracia však nie je obrazom vyvolaným hysterickým západným komentárom, je hlbšie zakorenená vo vysvetlení sociálnej súdržnosti Ibna Khalduna. MBS chce vytvoriť novú spoločenskú zmluvu, ale zabudnúť na Hobbesa a Rousseaua. Myslite na Ibn Khalduna a začne chápať, ako sa tento návrat k umierneniu môže udiať.
Potrebujeme hovoriť o umiernenosti, pretože islam vybuchol v geopolitickom vplyve od iránskej revolúcie v roku 1979 a 9.11. 2001. Weberova sekulárna práca na vysvetľovanie náboženských zmien, ktorá bola v 20. storočí veľmi obľúbená sociálnymi vedcami, sa ukázala žalostne neadekvátna. Existujú lepšie spôsoby, ako o týchto otázkach hovoriť. Zažil som mnoho zaujímavých teologických diskusií o islame s obyvateľmi Saudskej Arábie. Zahraniční návštevníci, ktorí sú so mnou, sú zvyčajne veľmi precitlivení, keď sú prítomní, pretože existuje žijúca mantra, že sa o islame v Saudskej Arábii nediskutuje. No cudzinci sa nemusia hneď v prospech Saudov od témy dištancovať. Od mojich saudských kontaktov som sa naučil veľa a verím, že to bolo vzájomné.
Od roku 2005 sa Saudská Arábia podieľala na medzináboženskom dialógu na celosvetovej úrovni, viedla Medzinárodnú konferenciu o dialógu v Mekke s 500 medzinárodnými moslimskými učencami a potom sa v roku 2007 stretol zosnulý kráľ Abdullah s pápežom Benediktom. To viedlo k dohode zo strany saudskej, rakúskej a španielskej vlády o založení Medzinárodného centra pre medzináboženský a medzikultúrny dialóg kráľa Abdulláha bin Abdulaziza (KAICIID). Centrum bolo slávnostne otvorené vo Viedni v roku 2012, spolu s predstaviteľmi hlavných svetových náboženstiev a Svätej stolice ako Zakladajúceho pozorovateľa.
Je to významné pre globálne vzťahy medzi náboženstvami, ale je faktorm, že neprítomnosť iných náboženstiev v Saudskej Arábii to nezmení kvôli presvedčeniu, že arabský polostrov by mal byť len pre moslimov. Môj nedávny rozhovor v Catholic Herald s biskupom Hinderom v Abú Dhabi vysvetľuje, ako tam veci fungujú. Skúsenosť s Arabskými Emirátmi naznačuje, že tento názor môže byť napadnutý, ale stále sme ďaleko k rozšíreniu spolupráce s kresťanmi v Saudsku.
Výsledkom takejto zmeny je udržanie sociálnej súdržnosti založenej na islamskej identite, takže existujú štyri veci, na ktoré sa môžete pozrieť. Po prvé, budú existovať malé náznaky signalizujúce zmenu. Po druhé, (očakávaný) prehlbujúci sa diplomatický náboženský dialóg. Po tretie, ak sa umiernená pozícia presadí, dôjde k povoleniu iných vierovyznaní. Nakoniec, akýkoľvek kresťanský dialóg a zmena budú pravdepodobne usmerňované skôr prostredníctvom vzťahov s Vatikánom a regionálnymi katolíckymi kostolnými štruktúrami, než s inými denomináciami.
To, čo chcú Saudi a ja som to počul od mnohých mladých Saudov, je zachovať ich náboženskú vieru a identitu a vyhnúť sa niektorým excesom západného sekularizmu. MBS uviedol, že vzdelávanie je potrebné. Ak sa týmto mladým Saudom dá veriť, potom príde postupné zmierňovanie a bude zachovaná sociálna súdržnosť, aj keď stále nepoznáme odpovede na ekonomické otázky. Weberova diplomová práca nám tu veľmi nepomôže a západní politológovia a sociológovia urobia správne keď sa budú venovať štúdiu myšlienok Ibn Khalduna. Nie sú to len Saudi, ktorí potrebujú umiernenosť v pochopení islamu.