[autorka: Claire Giangravè]
Rím – „Nevidíme žiadne dobré dôvody, prečo by mali názory vyjadrené v tomto zväzku šokovať niekoho náboženské presvedčenia,“ napísal Charles Darwin vo svojom diele On the Origin of the Species [O pôvode druhov], ktoré položilo základy evolučnej biológie. Dnešok je 158. výročím od jeho publikácie 24. novembra 1859.
Napriek Darwinovmu sebavedomiu táto teória, ktorá tvrdí, že ľudské bytosti sa mohli vyvinúť (a pokračujú vo vývoji) z jedného alebo viacerých spoločných predkov, rozvírila ako silnú vášeň tak aj intenzívnu pokračujúcu debatu, ktorá sa dotkla mnohých základných doktrín kresťanstva – stvorenie, duša, prvotný hriech a cieľ ľudstva.
Za posledného jeden a pol storočia mnoho kresťanov odmietlo evolučnú teóriu v prospech kreacionizmu, ktorý je založený na doslovnej interpretácii Biblie, alebo v prospech rôznych foriem inteligentného dizajnu, ktorý sa pokúša použiť vedu na dokázanie Božieho zásahu do sveta.
Niektorí kresťania, vrátane významných katolíkov, prijali Darwinovu teóriou s entuziazmom. Francúzsky biológ, Louis Pasteur, zbožný katolík, ktorý počas jeho posledných chvíľ zovieral v ruke ruženec, podporil Darwinove nálezy.
Počas toho ako Darwin pracoval na svojej knihe, augustiniánsky brat Johann Mendel, ktorý je považovaný za otca genetiky, začal svoje preslávené experimenty na hrachu, ktoré pomohli určite zákony dedičnosti. Pozorne študoval nemecké vydanie On the Origin of Species a veril, že toto dielo je kompatibilné s kresťanskou vierou. Práca týchto dvoch mužov postavila základy pre modernú syntézu evolučnej biológie.
Pápeži, biskupi a mnoho katolíckych učencov roky vyjadrujú svoju podporu evolučnej teórii a nevidia v nej žiadne protirečenie vzhľadom na učenie cirkvi. Iní katolíci, vrátane starších členov hierarchie, vyjadrili v tejto veci pochybnosti či dokonca pracovali na alternatívnom vysvetlení vedeckých dát.
Z príležitosti tohto dôležitého výročia magazín Crux oslovil niekoľko katolíckych teológov a vedcov, aby hovorili o priesečníku medzi vierou a vedou a o pokračujúcej debate medzi evolučnými a kreacionistickými presvedčeniami.
Kreacionizmus v Spojených štátoch
Prieskumy ukazujú, že približne jeden z troch Američanov verí v kreacionizmus. Zatiaľ čo niektoré ankety hovoria, že je tento pomer väčší (okolo 40%), v poslednom storočí toho číslo postupne klesalo.
Organizácie ako Discovery Institute sa snažia nájsť tretiu cestu prostredníctvom ich teórie inteligentného dizajnu a náboženskej argumentácie založenej údajne na dôkazoch v prospech života ako stvoreného, čo priťahuje značný záujem katolíkov. Bojiskom pre túto debatu sa často stávajú školy, kde chce každá strana vyhodiť tú druhú z učebných osnov alebo aspoň požaduje pre svoju pozíciu nejaké nehnuteľnosti.
Americký Najvyšší súd v 1987 rozhodol, že kreacionizmus, ktorý nie je vedným odborom, nemôže byť vyučovaný ako taký na štátnych školách, pretože by došlo k porušeniu Prvého dodatku ústavy, ktorý hovorí o „zriedení náboženstva“.
Prípad Kitzmiller v. Dover Area School District z roku 2005 bol v tejto otázke najvplyvnejším a najviac sledovaný médiami. Rada tejto pennsylvánskej školy bola obžalovaná pred súdom rodičmi a profesormi, pretože chcela zahrnúť inteligentný dizajn do školských osnov. Sudca rozhodol v prospech žalobcov odkazujúc sa na rozhodnutie Najvyššieho súdu.
„V rámci verejnosti, ktorá využíva štátne vzdelávanie, existuje v tejto otázke diskusia. Ide ale o kultúrny konflikt,“ povedal v rozhovor pre Crux molekulárny biológ Kenneth R. Miller, vedúci odborný svedok pre žalobcov v prípade z 2005 a praktizujúci katolík.
„Ľudia, ktorí chcú priniesť kreacionizmus do debaty, sú voči vede hlboko skeptickí,“ povedal Miller. „Je to vzbura proti samotnej kultúre vedeckého bádania. Toto ma ako vedca vyrušuje najviac.“
Ďalší dôležitý moment ohľadne katolíkov a evolúcie v US prišiel v roku 2005 publikovaným mienkotvornej eseje v New York Times, ktorú napísal rakúsky kardinál Christoph Schönborn. Zdá sa, že v eseji podporuje inteligentný dizajn a opakuje niekoľko argumentov od Discovery Institute.
I keď kardinál neskôr svoju pozíciu poopravil a povedal, že jeho kritika nebola voči evolúcii ako vedeckej teórii, ale ako filozofickej axióme, tento článok posilnil povedomie o napätí medzi katolíckou vierou a evolučnou teóriou. Tiež opätovne posilnil katolícku podporu kreacionistickej pozície.
„Túto vec nazývanú vedecký kreacionizmus, ktorá bola ťažnou silou v Spojených štátoch za posledných 40 rokov, by už nikto nemal nikde vyučovať,“ povedal v rozhovore pre Cruz otec Paul Mueller, Američan a náboženský supervízor jezuitskej komunity vo vatikánskom observatóriu.
„Nie je to ani dobrá veda, ani dobrá teológia,“ hovorí Mueller.
Podľa tohto jezuitu sú „noví ateisti“ ako Richard Dawkins a tí, ktorí interpretujú bibliu doslovne v zhode v tom, že všetci prijali veľmi „jednoduchú a doslovnú“ interpretáciu Biblie a naliehajú, že katolícky prístup bol vždy takýto.
Mueller varuje pred mätúcim katolíckym presvedčením o Božskom stvorení, podľa ktorého Boh stvoril svet z ničoho a ustanovil v ňom poriadok, zatiaľ čo tiež dovoľuje jeho autonómiu so špeciálnou predstavou o príčinnosti, ktorá opisuje ako sa veci vyvíjajú.
„Jedno z týchto presvedčení patrí na triedy náboženstva, druhé na vedecké triedy,“ povedal. „Pre vedca, ktorý nemá cit pre náboženstvo, je príliš jednoduché prezentovať vedecké teórie akoby boli oni tým celým príbehom a vylučuje hocijaký druh Božieho skutku. Vedci by mali poznať svoje hranice.“
Dodáva, že učiteľ náboženstva nemá tiež takým istým spôsobom právo hovoriť, či je vedecký príbeh pravdivý alebo nie. Takýto postoj bol tiež prítomný v slovách otca Giuseppeho Tanzella-Nittiho, pomocného akademika vo vatikánskom observatóriu, ktorý je v Taliansku medzi poprednými hlasmi v otázke vzťahu viery a vedy.
„Tí, ktorí podporujú [kreacionizmus] nerozumejú vede a nerozumejú dobrej teológii,“ povedal v emaily Tanzella-Nitti pre Crux.
„Nie je možné [kreacionizmus] pripísať kresťanskej viere,“ hovorí Tanzella-Nitti. „Tí, ktorí sa boja, že teória biologickej evolúcie alebo myšlienka fyzického kozmu v evolúcii sú nebezpečenstvom pre kresťanskú vieru jednoducho ešte nemajú poznanie z biológie na pochopenie toho, že tieto dve veci, veda a viera, môžu dobre spolunažívať.“
Tanzella-Nitti, ktorý je tiež profesorom fundamentálnej teológie na Pápežskej univerzite Svätého kríža v Ríme, povedal, že tieto problémy sú následkom „unáhleného porovnania“ Svätého písma a vedeckých výsledkov, pričom sa naopak tvrdí, že Biblia, aby bola správne pochopená, potrebuje teologickú a filozofickú exegézu.
Pápeži a evolúcia
Vo svojej encyklike Humani Generis z 1950 pápež Pius XII hovorí o evolučnej teórii a vyzýva k dialógu medzi vedou a katolíckou vierou a k prijatiu legitímnosti preskúmania toho, či ľudské telo pochádza z ne-ľudskej živej formy.
„Niektorí ale túto slobodu diskusie prekračujú príliš rýchlo tým, že sa správajú akoby bol pôvod ľudského tela z predtým existujúcej živej hmoty už úplne istý a dokázaný faktami, ktoré boli doteraz objavené, a úvahou nad nimi,“ napísal Pius. [Pokračuje, že pre ľudí s takýmto postoj] „akoby v zdrojoch vychádzajúcich z Božieho zjavenie nebolo nič, čo by požadovalo v tejto otázke najväčšiu dávku miernosti a opatrnosti.“
Hlavné obavy, ktoré Pius XII vzniesol, sa vzťahovali na túžbu vedy použiť evolučnú teóriu na kritiku existencie ľudskej duše a na podloženie tvrdenia o možnosti polygenizmu, podľa ktorého môžu mať rôzne ľudské rasy rôzny pôvod – čo je v protiklade k [jednému] spoločnému predkovi.
„Toto prevyšuje schopnosti vedy,“ hovorí Mueller v jeho komentári tejto encykliky. Posolstvo pápeža Pia zhrnul nasledovne: „Vedci, nerobte z vedeckej metódy metafyziku.“
Pol storočia neskôr, v 1996, pápež sv. Ján Pavol II staval na dedičstve svojho predchodcu a ponúkol jeho vlastné názory v prospech evolúcie.
„Niektoré nové zistenia nás vedú k uznaniu toho, že evolúcia je viac ako hypotéza,“ napísal Ján Pavol II v liste pre Pápežskú akadémiu vied. „V skutočnosti je pozoruhodné, že táto teória má progresívne väčší vplyv na mienku vedcov, za čím stojí séria objavov v rôznych akademických disciplínach.“
„Konvergencia vo výsledkoch týchto nezávislých štúdií, ktorá nebola ani plánovaná, ani vyhľadávaná, sama o sebe predstavuje dôležitý argument v prospech tejto teórie,“ povedal pápež.
Miller chválil slová pápeža Jána Pavla II a hovorí, že „bol bezpochyby priateľom vedy,“ a že jeho slová ukazujú „aké hlboké bolo prijatie evolúcie v katolíckej tradícii.“
Pápež Benedikt XVI bol tiež nápomocný v presadzovaní tejto komplementarity medzi vierou a vedou. Počas toho ako bol ešte kardinál, napísal v 1995 v publikácii In the Beginning: A Catholic Understanding of the Story of Creation and the Fall [Za počiatku: katolícke chápanie príbehu stvorenia a pádu], že kniha Genezis nevysvetľuje pôvod ľudských osôb, ale skôr kým sú.
„Vysvetľuje ich najvnútornejší pôvod a osvetľuje ich plán. A naopak, evolučná teória sa snaží vysvetliť a opísať biologický vývoj,“ píše Ratzinger. „Ale v tejto snahe nie je [evolučná teória] schopná vysvetliť odkiaľ pochádza tento ‚plán‘ pre ľudské osoby, vysvetliť ich najvnútornejší pôvod a ani ich osobitnú prirodzenosť. V tejto miere sa nám tu ponúkajú dve komplementárne, skôr ako dve navzájom sa vylučujúce reality.“
Tanzella-Nitti súhlasí s pápežom a tvrdí, že úloha katolíckej viery nie je potláčať vedecké objavy, ale skôr pridať k vede to, čo ona sama nikdy nebudem môcť zodpovedať.
„I keby kozmológia, fyzika a biológia mohli presne opísať všetky evolučné kroky, ktoré vedú k pôvodu vesmíru a života až dokým sa na zemi objavil Homo Sapiens, stále by neboli schopné povedať, prečo som ‚ja‘ na zemi, každý jeden z nás so svojom vlastným menom, pred našim Stvoriteľom,“ hovorí.
„Toto je tá otázka, na ktorú odpovedá Sväté písmo a teológia,“ odpovedá Tanzella-Nitti. „Povedať, že Boh stvoriteľ chce a miluje každého z nás a povolal nás k životu, nevyhnutne neznamená poprieť vedecký záver,“
Miller, ktorý práve dopísal knihu s názvom The Human Instinct. How we have evolved to have Reason, Consciousness and Free Willl [Ľudský inštinkt: ako sme sa vyvinuli, aby sme mali rozum, vedomie a slobodnú vôľu] a ktorá vyjde v apríli, píše, že doslovná interpretácia evanjelia nedovoľuje človeku vidieť evanjeliové pravé poslanie.
„Ježiš neprišiel, aby nás učil diferenciálny kalkulus alebo aby nám povedal o DNA,“ poznamenal. „Prišiel, aby zachránil naše duše.“
V poslednej dobe, v 2014, pápež František hovoril o dôležitosti toho, aby sme Boha nevnímali ako „mága, ktorý má ako prídavok všemocný čarovný prútik“, ktorým zahrnie do katolíckeho teologického systému ako evolúciu, tak i teóriu veľkého tresku.
Mueller poukazuje na Františkovu encykliku Laudato Sì ako na skvelý príklad, ako by mala byť cirkev prepojená s vedou.
„Zoberte si najpokrokovejšiu vedu, aká existuje, predpokladajte, že je originálne pravdivá a potom o nej ponúknite morálnu, etickú reflexiu,“ povedal.
Súčasne Miller nalieha, že vedci, ktorí žijú svoju náboženskú vieru, musia hrať významnejšiu úlohu pre budovaní mostov [porozumenia].
„Nemôžeme len tak sedieť a dovoliť ľudom zastávať názor, že veda je úplne v rozpore s vierou,“ píše Miller. „Máme povinnosť hovoriť nahlas na verejných miestach a obhajovať“ prečo sú veda a viera komplementárne.