„Ako riešiť problém migrácie z kresťanskej prespektívy a nepadnúť pritom do pasce „anjelskosti“ alebo naopak tvrdého srdca?“ Túto otázku si kladie francúzsky spravodajský portál Boulevard Voltaire.
„Migrácia je každodennou realitou a zatvárať pred ňou oči je formou zbabelosti odsúdeniahodnou rovanko ako nezodpovednosť.“
Francúzsky klérus prijal na túto tému väčšinový postoj a tým je bezvýhradné prijatie imigrantov a odmietnutie akejkoľvek debaty o islame, okrem rámca medzináboženského dialógu. Tento postoj rozdeľuje nielen populáciu všeobecne, ale hlavne katolíkov, ktorí pochopili, že súčasná situácia je neudržateľná, bez ohľadu na uhol pohľadu, z ktorého sa na ňu dívame, konštatuje Boulevard Voltaire.
Portál sa venuje i vyjadreniam pápeža Františka k tejto téme, ktorým, ako píše, „niektorí tlieskajú obidvoma rukami a iných hlboko šokujú. Týmito vyjadreniami provokuje nepokoj, ktorého príčiny a dôsledky by bolo nemúdre ignorovať. Jeden deň hlása úplné otvorenie hraníc a druhý pripomína tradičnú cirkevnú doktrínu- čím, možno neprávom, vzbudzuje pocit , že nechápe európsku realitu, kedže migračné toky sa týkajú hlavne Európy.“
Do protikladu k hore uvedeným skutočnostiam dáva Boulevard Voltaire postoj kardinála Saraha, prednesený na konferencii vo Varšave 22.októbra , ktorej sa zúčastnil na pozvanie hnutia Europa Christi.
Kardinál Sarah je známy ako prelát zastávajúci konzervatívne postoje a ktorý sa nebojí ostrých vyjadrení.
Africký kardinál, arcibiskup z Conacry, ťažko môže byť obvinený z rasizmu alebo podpory kolonializmu, prípadne z neznalosti pomerov v subsaharskej Afrike. Kardinál pochádzajúci zo Západnej Afriky má bohaté skúsenosti so spolunažívaním medzi kresťanmi a moslimami.
Kardinál na konferecii odkázal Poľsku :
„Poľsko ukazuje cestu, keď sa odmieta automaticky ohnúť pred príkazmi liberálnej globalizácie. Taká je logika migračných tokov, ktoré by na neho niekorí chceli uvaliť.“
Kardinál ďalej pokračuje:
„Každý migrant je určite ľudská bytosť, ktorej ľudské práva musia byť rešpektované, ale ľudské práva nie sú nikdy odtrhnuté od zodpovedajúcich povinností.
Migrant, hlavne ak prichádza z inej kultúry a náboženstva a podieľa sa na značnom pohybe obyvateľstva, nie je absolutno relativizujúce prirodzené právo a spoločné dobro ľudí.Každý človek má predovšetkým právo zostať žiť vo svojej vlasti.“
Čo to znamená a ako to dosiahnuť objasnil kardinál v závere svojho príspevku :
„Znamená to vrúcne spolupracovať na integrálnom rozvoji ľudí zasiahnutých vojnou, korupciou a nespravodlivosťou globalizácie. A nie povzbudzovať vykorenie jednotlivcov a ochudobnenie ľudí.“
Katarína hanzlíková