Príbehy pred spaním sa rozprávajú už po stáročia – a napriek tomu sú rozprávky plné predsudkov a archaických stereotypov. Príbehy o Popoluške či Kráske a zvierati sú tak hlboko zakorenené v populárnej kultúre, že je dnes až príliš ľahké prehliadnuť škodlivé ideológie, ktoré obsahujú – či už ide o mizogýnne postavy, ponižujúce dejové línie alebo rasovú uniformitu.
Donald Haase, autor knihy Rozprávky a feminizmus, povzbudzuje rodičov, aby si tieto príbehy najprv prečítali a zhodnotili kritickým okom a aby sa archaizmom vyhýbali, než aby ich podporovali.
„Klasické príbehy môžu čítať alebo rozprávať spôsobom, ktorý úmyselne spochybňuje alebo narušuje stereotypy,“ vysvetľuje profesor štátnej univerzity vo Wayne pre denník Independent.
A aké sú tie stereotypy, ktoré majú rodičia odstrániť?
Ženy sú pasívne, môžu ich zachrániť iba muži
Čo majú spoločné Snehulienka, Šípková Ruženka a Popoluška? Okrem krásy ich spája jedno: každú zachránil pred životom v biede alebo večným spánkom hrdinský princ. Zvyčajne je táto postava princa oslavou zaniknutej maskulinity doplnená o egoistickú predstavu „pravej lásky“, vysvetľuje profesor. To je podľa neho urážlivé ako pre ženy, tak aj pre mužov.
„To spôsobuje veľké množstvo zbytočného stresu pre obe pohlavia – ale najmä ženám, pretože sa domnievajú, že by mali prevziať tradičnú západnú úlohu ženy,“ vysvetľuje doktorka Victoria Showunmiová, ktorá sa venuje otázke pohlavia.
Manželstvo je konečnou odmenou
V súčasnej kultúre a spoločnosti sa vek pre manželstvo neustále zvyšuje, navyše existuje celý rad ľudí, ktorí o svadbu vôbec nestoja. V rozprávkach sa ale objavuje ono slávne vzali sa a žili šťastne až do smrti. Takýto záver je až takmer stredoveký.
Malá morská víla, Popoluška a Šípková Ruženka – všetky tieto rozprávky vyvrcholili veľkou svadbou a oslavou myšlienky manželstva. Táto idea sa objavila dokonca aj v moderných rozprávkach, ako je Shrek alebo Hviezdny prach.
Nielen to, manželstvo je jediným cieľom pre mužské aj ženské postavy v záporných roliach, ale pritom sa desia hodnôt profesionálneho, finančného a spoločenského úspechu, čo sú veľmi zriedkavé vlastnosti v týchto príbehoch.
Dôsledkom toho je podľa Showunmiovej, že slobodná osoba predstavuje „zlyhanie, ktoré nemá v spoločnosti miesto“.
„Láska je vnímaná ako koncept, ktorý sa stane, keď nájdeš niekoho vhodného pre manželstvo, a nie je vnímaný ako vyvíjajúci sa filozofický koncept,“ povedala pre Independent.
Nedostatok rasovej / fyzickej / sexuálnej rozmanitosti
Disneyovské princezné sú krásne, štíhle a najčastejšie biele.
Aj keď existujú niektoré výnimky (Mulan, Pocahontas a princezná Jasmine), biela pleť má najvyššie zastúpenie.
Rovnako problematické sú aj nereálne telesné proporcie princezien, ktoré stanovili vychrtlá Belle a Ariel diktujúce trend v animovanom svete rozprávok.
Pre dieťa, ktoré sa s týmito príbehy stretáva prvýkrát, môžu byť také estetické normy nesmierne škodlivé, pretože vzbudzujú predstavu, že krása a šťastie sú synonymom štíhlosti,
Ak sa vo vzácnom prípade objaví plus-size postava v jednej z Disneyho tradičných prerábok klasických rozprávok Grimmovcov, sú to buď typické antagonistické alebo benevolentné materské postavy – spomeňte si na Usrsulu z Malej morskej víly a na pani Pottsovú z Kráska a zviera.
A naviac, tieto postavy sú takmer vždy heterosexuálne.
Niektorí oslavovali nedávne natočenie Krása a zviera s homosexuálnym charakterom (LeFou – hrá ho Još Gad). Ale skutočnosť, že to bola skôr jednoduchá narážka než veľká, príbeh poháňajúca postava, bola zo strany LGBTQ aktivistov považovaná za chabý pokus o sexuálnu rozmanitosť.
Ženské postavy sú pripútané k domácnosti
Ďalším spoločným rysom, ktoré spája Snehulienku, Belle (Kráska a Zviera) a Popolušku, je ich starostlivosť o domácnosť.
Jediný spôsob, ako môže Belle zachrániť svojho chudobného otca pred Zvieraťom, je, že sa stane jeho slúžkou. Popoluška je spojená so životom plným drhnutie podlahy, zatiaľ čo Snehulienka sa musí postarať o sedem mužských trpaslíkov – jedného z nich volajú nechutne „Kýchač“
Aspoň sa nikto z nich nevolal Smelly [smell-zápach].
Zlé nevlastné matky / sestry / čarodejnice
To neznamená, že pri našich rozprávkových hrdinkách hovoríme len o zásterách a kvetinkách.
Jednoduché vyhľadávanie v Google pre „rozprávkových darebákov“ [fairytale villains] prináša množstvo sadistických ženských „zloduchov„: diabolská nevlastná matka Cinderelly, jej „škaredé sestry“, Ursula, zlá čarodejníčka západu.
Tieto ženy sú nepriateľské voči sebe navzájom a popierajú akýkoľvek pojem sesterstva.
Predstavujú to, čo literárna vedkyňa Ruth Bottigheimer vo svojej knihe Grimms ‘ Bad Girls and Bold Boys nazvala „zjavnou podprahovou snahou kriminalizovať ženy“ .
Tieto zahorknuté karikatúry nám opäť predstavujú „rovnakú tému„, vysvetľuje Showunmiová, čo by mohlo vážne zabrániť sklonu dieťaťa vytvárať stabilné a prospešné vzťahy.
Aj keď môžu byť rozprávky skvelé pre rozvíjanie predstavivosti u detí, rodičia musia byť opatrní vo svojom spôsobe rozprávania týchto príbehov, aby sa vyhli podpore zastaraných ideológií, ktoré tieto príbehy aj naďalej podporujú.
Zdroj: Independent