Biblia zaznamenáva príbeh, ktorý rozpráva Ježiš Kristus o protiklade prežívania večnosti u dvoch mužov, ktorí žili na zemi úplne odlišným životom. Ide o úbohého žobráka Lazára (nie je to ten, ktorého Pán Ježiš zázračne vzkriesil z mŕtvych) a o boháča, ktorý odmietol poskytnúť pomoc Lazárovi, kým tak ešte mohol urobiť. Na zemi prejavovali Lazárovi súcit už iba psi, ľudia nie. Keď však zomrel, Boh poslal svojich anjelov, aby odniesli Lazára do neba, kde sa teší večnej odmene. Keď zomrel boháč, zistil, že ho ´šťastie´ opustilo – skončil totiž v pekle. Tu je celý príbeh z Lukášovho evanjelia 16, 19-31, aj s komentárom:
Súcit prejavili iba psi
Ježiš začína príbeh slovami: „Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo hodoval. Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár, plný vredov. Túžil nasýtiť sa z toho, čo padalo z boháčovho stola, a len psy prichádzali a lízali mu vredy.“
Lízaním rán psi v podstate pomáhali Lazárovi s liečením vredov, pretože psie sliny obsahujú antibakteriálny enzým lyzozým a lízaním stimulovali prekrvovanie postihnutých miest. Aj my často vídavame, ako si psi lížu rany, čím si ich vlastne liečia. Lazárovi tým svojím spôsobom prejavovali súcit.
Anjeli prenášajú Lazára do neba; rozhovor s Abrahámom
Príbeh pokračuje ďalej: „Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. A keď v pekle v mukách pozdvihol oči, zďaleka videl Abraháma a Lazára v jeho lone. I zvolal: »Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!« No Abrahám povedal: »Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš. A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik – čo ako by chcel – nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.«“
Biblický prorok Abrahám, ktorý už dávno predtým odišiel do neba, hovorí Lazárovi a boháčovi, že každý človek prežíva takú večnosť, pre akú sa rozhodne vo svojom pozemskom živote – nikto nemôže predpokladať, že aj vo večnosti bude žiť presne tak, ako na zemi. Bohatstvo, ani sociálne postavenie človeka na zemi neurčuje jeho duchovné postavenie pred Bohom. Zatiaľ čo niektorí ľudia usudzujú, že bohatí a vážení ľudia sa tešia Božiemu požehnaniu, Ježiš v tomto podobenstve hovorí, že tento predpoklad býva často nesprávny. Duchovné postavenie človeka, a tým pádom aj jeho prežívanie večnosti, určuje skôr to, ako človek odpovedá na Božiu lásku, ktorú Boh ponúka zadarmo a slobodne každému na zemi. Lazár sa rozhodol odpovedať na Božiu lásku vierou; boháč odmietol Božiu lásku. Napokon teda nebeskú blaženosť dosiahol Lazár, ktorý odchádza do neba ako VIP, aj s anjelským doprovodom.
Ježiš týmto príbehom vyzýva ľudí, aby uvažovali nad tým, s čím si robia najväčšie starosti; či to má alebo nemá hodnotu z hľadiska večnosti. Starajú sa najviac o peniaze, alebo o to, čo si o nich myslia ľudia? Alebo sa usilujú mať čo najbližší vzťah s Bohom? Tí, ktorí Boha naozaj milujú, prejavujú vo svojom živote túto lásku aj formou súcitu voči ľuďom v núdzi, podobným ako bol aj žobrák Lazár.
Prosba, ktorá sa nedá splniť
Príbeh končí slovami: „Tu povedal: »Prosím ťa, Otče, pošli ho do domu môjho otca. Mám totiž piatich bratov; nech ich zaprisahá, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk.« Abrahám mu odpovedal: »Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich počúvajú.« Ale on vravel: »Nie, otec Abrahám. Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.« Odpovedal mu: »Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.«“
Boháč síce dúfal, že ak niekto z mŕtvych príde k jeho piatim bratom a povie im pravdu o posmrtnom živote, budú robiť pokánie, no Abrahám s tým nesúhlasil. Zázrak veľakrát nestačí na to, aby sa rebelanti kajali zo svojich hriechov a odpovedali na Božiu lásku vierou. Abrahám tvrdí, že ak nepočúvajú Mojžiša a iných biblických prorokov z Písma, nepresvedčí ich ani zázrak, pretože sa už rozhodli žiť radšej v rebélii voči Bohu, namiesto toho, aby po Ňom úprimne túžili a v pravde Ho hľadali.