V stredu večer pred týždňom sme sa s priateľmi zhovárali o prvých Vianociach. Vychádzali sme z tých niekoľkých viet, ktoré nám poskytuje o nich Biblia a snažili sme sa prísť na to, čo sa tam skutočne odohralo. Doslova len v niekoľkých veršoch je obsiahnutý celý svet zážitkov a udalostí, plných radosti, obety, aj utrpenia. Utrpenia, ktoré keď sa nad ním hlbšie zamyslíte, vám môže priniesť v týchto časoch úzkosti a strachu, veľkú útechu.
Najradšej mám krátky úryvok z evanjelia podľa sv. Matúša o tom, čo sa stalo ešte pred narodením Krista. Sústredí sa na sv. Jozefa a je pravdepodobne prvým veľkým utrpením spomedzi tých, ktorými si prešla Svätá rodina.
„Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“
To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: „Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,“ čo v preklade znamená: Boh s nami.
Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku“ (Mt 1, 18-24).
V tomto krátkom úryvku vnímam zranenie z neistoty, bolesť zo zrady, zmätok nepredstaviteľného rozsahu, zlomené srdce, odmietnutie, muky úzkosti, nárek a týranú myseľ, srdce i dušu. Úbohý, úbohý Jozef! Prečo mu bolo dané toľko trpieť predtým, ako sa dozvedel jednoduchú odpoveď, ktorá ho uzdravila? Úbohá, úbohá Mária! Prečo nejako nenaznačila Jozefovi Božiu predpoveď? Prečo musela strpieť jeho šľachetné, dobre mienené, avšak mylné odmietnutie?
Jedinou odpoveďou na to je, že Kristus každému z nás dáva možnosť „vziať svoj kríž a nasledovať Ho.“ Ani Jeho pozemskí rodičia neboli ušetrení kríža.
Ich vtedajšia bolesť a utrpenie je však dnes pre nás, najmä pre tých, ktorí prežívajú Vianoce veľmi ťažko, útechou. Aj Jozef a Mária trpeli cez Vianoce, a trpeli veľmi, a Boh to nielenže dovolil, ale On to dokonca plánoval a nechal, aby sa to ešte predtým, ako zasiahol, všetko stalo.
Aj my bývame veľakrát zmätení, máme pocit, že nič sa nám nedarí; každého z nás už niekedy odmietli, každý z nás už zažil úzkosť, či nespravodlivosť. Spomeňme si vtedy na Jozefa a Máriu, a ich utrpenie v tomto úryvku, i keď takom krátkom, nás opätovne uistí, že Boh z tohto malého kríža, ktorý na nás dopúšťa, vyťaží veľké dobro. Pretože „tomu, kto Ho miluje, všetko slúži na dobré“.
Čítať Bibliu je skvelá vec! Aj nad tým najkratším úryvkom sa totiž môžete dlho zamýšľať, pretože obsahuje Slovo Boha, ktorý sám je Pravdou; Pravdou, ktorá je „lampou pre naše nohy a svetlom na našej ceste“.
Venujte počas týchto Vianoc svoj čas Pánovi. Skúmajte v Písme Jeho slová. Čítajte pomaly a zahĺbte sa do nich.
Nech vám Boh dá radostne sláviť požehnané Narodenie Spasiteľa.
Radostné Vianoce!