[autorka: Elise Harris]
Matka Tereza z Kalkaty by mohla byť nazvaná hrdinkou z mnohých dôvodov – spomeňme len pár z nich, napríklad pre neúnavnú službu tým, ktorých svet najviac odvrhol či jej odvážne svedectvo miliónom ľudí o tom, čo to znamená žiť evanjelium.
No kňaz, ktorý ju sprevádzal na ceste k svätosti povedal, že jedna vec sa jasne vyníma nad ostatnými: jej skúsenosť s duchovnou temnotou a to, čo opísala ako pocit totálnej opustenosti Bohom počas väčšiny jej života.
„Jej najväčším hrdinstvom bola práve jej [duchovná] temnota. Čisté bytie, priezračná, holá viera,“ povedal otec Brian Kolodiejchuk, postulátor kanonizácie Matky Terezy, v rozhovore pre Catholic News Agency. Otec Kolodiejchuk je kňazom Otcov Misionárov Lásky, ktorých rád bol založený Matkou Terezou v roku 1989.
Podstúpením hlbokého a dlhého pocitu skľúčenosti, ktoré zakúsila a napriek tomu dokázala vykonávať všetko to, čo urobila pre iných, „to je pravé hrdinstvo,“ dodal.
Narodila sa ako Agnes Gonxha Bojaxhiu 26. augusta v 1910 v Skopje v dnešnom Macedónsku. Vstúpila do rehoľného spoločenstva loretánskych sestier vo veku sedemnásť rokov, no komunitu opustila po tom, ako pocítila „príkaz“ od Boha odísť z konventu a žiť medzi chudobnými.
Neskoršie založila niekoľko činných aj kontemplatívnych komunít Misionárov Lásky, ktoré zahŕňajú rehoľné sestry, bratov aj kňazov.
Prvé spoločenstvo činných sestier bolo založené v roku 1950. Rád aktívnych bratov začal svoju činnosť takmer dvadsať rokov neskoršie, v roku 1968. Potom prišli dva kontemplatívne rády, jeden pre ženy (v 1976) a jeden pre mužov (1979).
V roku 1989 bolo oficiálne založené spoločenstvo otcov Misionárov Lásky a je klerikálnym náboženským inštitútom s diecéznymi právami, ktorého členovia skladajú sľub chudoby, čistoty a poslušnosti a tiež nezištnej i dobrovoľnej služby najchudobnejším z najchudobnejších.
Taktiež bol v roku 1984 založený aj rád laických misionárov spolu s mnohými hnutiami, ktoré sa podieľajú na charitatívnej činnosti. Všetky tieto spoločenstvá sú súčasťou duchovnej rodiny Misionárov Lásky.
Prvý z krokov pri vyhlasovaní niekoho za svätého je rozlišovanie jeho hrdinských cností. Otec Kolodiejchuk tvrdí, že celý život Matky Terezy hol žitý hrdinsky. Bolo to jasné z toho, čo videl na vlastné oči a počul svedectvá mnohých iných. Je totiž členom spoločenstva Misionárov Lásky už dvadsať rokov.
Hovorí, že najhrdinskejší aspekt života a povolania Matky Terezy bola viac ako päťdesiatročná temnota a opustenosť, ktoré prežívala po tom, ako prijala podľa jej slov „povolanie v povolaní“, a teda opustiť loretánske sestry a založiť Misionárky Lásky.
Napriek tomu, že túto albánsku rehoľníčku vidíme vždy na fotografiách žiarivo usmievavú, vo svojom vnútri prežívala hlbokú duchovnú púšť a v nej ticho a odvrhnutie Bohom, ktorý sa zdal vzdialený.
V liste z roku 1957 Matka Tereza svojmu duchovnému sprievodcovi píše: „Volám, dúfam, chcem a nedostávam žiadnu odpoveď. Tam, kde sa snažím pozdvihnúť moje myšlienky k nebu, nachádzam usvedčujúcu prázdnotu a myšlienky vracajúce sa ku mne sú sťa ostré nože režúce priamo do duše.“
„Láska – slovo – neprináša nič. Bolo mi povedané, že vo mne žije Boh – a, hľa, realita temnoty a chladu a prázdnoty je tak veľká, že nič nepreniká k mojej duši,“ povedala.
Matka Tereza sa horlivo modlila za zdieľanie Ježišovho utrpenia a mnohí, vrátane jej duchovného sprievodcu, verili, že jej pocity odvrhnutia a opustenia zrkadlia Kristove vlastné prežívanie osamotenia a skľúčenosti počas umučenia až na smrť.
Pri téme duchovnej temnoty oslavujú mnohí Matku Terezu ako veľkú mystičku práve pre hĺbku a dĺžku duchovnej púšte. Sám otec Kolodiejchuk povedal, že Matka Tereza bola „veľká mystička, no s nohami pevne na zemi.“
Tento kňaz stretol Matku Terezu na prahu svojho dvadsiateho roku života, keď sa zúčastnil ceremónie skladania doživotných sľubov svojej sestry vstupujúcej do činného rádu Misionárok Lásky. On sa pripojil k spoločenstvu kňazov o rok neskôr.
„Veľa ľudí si myslí, že svätci sa vznášajú niekde v mystických oblakoch,“ povedal a zdôraznil, že to vôbec nebola pravda o Matke Tereze. Žila síce duchovným životom, ale bola tiež všímavá a prakticky pristupovala k životu iných.
Od prvého momentu, ako ju stretol, v ňom utkvela jedna z najvýraznejších kvalít: „Tento pocit, že bola naozaj Matkou,“ vysvetľuje a dodáva, že byť matkou bolo pre ňu niečo dôležité a stalo sa to menom, akým bola vždy prezývaná.
Kňaz tiež spomína, že keď bola Matka Tereza prvýkrát zvolená za matku predstavenú Misionárok Lásky, jej bezprostredná reakcia hneď po prijatí gratulácií bola: „Oh, ten titul neznamená nič. Nie, ja chcem byť skutočnou matkou.“
Rehoľníčka dávala veľký dôraz na Božiu nehu, povedal otec Kolodiejchuk spomínajúc, že slovo „neha“ bolo jedným z jej najobľúbenejších slov – dokonca ho mala radšej ako slovo “milosrdenstvo“.
„Rozprávala mnoho o Ježišovej nežnej láske a milosrdenstve, jeho ohľaduplnosti, jeho prítomnosti, jeho súcite...Takže slovo milosrdenstvo bolo v jej slovníku, no špeciálne v spojení s nehou.“
„Aj v temnote si zachovala intímny zmysel pre nežnú Božiu lásku k nám,“ povedal a zarecitoval modlitbu, ktorú Matka Tereza často učila opakovať iných: „Ježiš v mojom srdci, verím v tvoju nežnú lásku ku mne. Milujem ťa.“
Kňaz tiež poznamenal, že jej kanonizácia počas Jubilejného roku milosrdenstva bolo dielo prozreteľnosti vzhľadom na to, že celá misia Misionárov Lásky zahŕňa celú dvadsiatu piatu kapitolu evanjelia podľa Matúša. Tá totiž zaradom menuje skutky milosrdenstva.
Zdôraznil tiež, že deň kanonizácie Matky Terezy podčiarkol význam dňa pracovníkov a dobrovoľníkov milosrdenstva.
Vzhliadnuc na prácu Misionárov Lásky, je úplne trefné, že sa táto rehoľníčka stala patrónkou všetkých, ktorý vykonávajú podobnú činnosť, povedal kňaz.
Jeden z dôvodov, prečo je podľa otca Kolodiejchuka Matka Tereza tak silným príkladom pre dnešný svet je, že ľudia „radi vidia“, a Misionári Lásky robia veľmi viditeľnú prácu, ktorej sa môžu dotknúť a podieľať sa na nej bez ohľadu na náboženstvo, ktoré vyznávajú.
„Matka neochvejne verila v to, že dávaním dostávame. Takže práca je niečo veľmi lákavé. A potom dostávame tým, že sa s tým podelíme,“ dodal.