Medzinárodný súdny dvor pre ľudské práva nariadil 16-tim krajinám ignorovať vlastné zákony a uznať „manželstvá“ osôb rovnakého pohlavia a transgenderizmus, pričom v jednej z týchto krajín, v Barbadose, je sodomia dokonca ilegálna.
Nariadenie vydal Medziamerický súdny dvor pre ľudské práva, ktorý vznikol na základe Americkej dohody o ľudských právach. Podľa webstránky súdneho dvora túto dohodu ratifikovalo, alebo aspoň ju dodržuje, 25 krajín Latinskej a Južnej Ameriky.
„Súdny dvor sa spomínaným prípadom zaoberal, i keď si vláda Kostariky vyžiadala „relatívne nepodstatnú“ informáciu“, povedal pre LSN výkonný riaditeľ Skupiny pre medzinárodné ľudské práva Gualberto Garcia Jones.
„Kostarické úrady požiadali o objasnenie toho, čo si na základe spomínanej Dohody vyžaduje proces legálnej zmeny mena rodovo „pomýlenej“ osoby a aké majetkové práva majú podľa nej homosexuálni partneri. Namiesto odpovede na konkrétnu otázku sa však súd pokúsil vydať jednostranné rozhodnutie o tom, že Americká dohoda o ľudských právach ukladá za povinnosť vyhovieť žiadosti o homosexuálne „manželstvo“ aj s právom na adopciu detí.“
Jones ďalej uviedol, že „tento súd bezprecedentným spôsobom prekročil svoju právomoc“, ignorujúc tak Viedenský dohovor, podľa ktorého sa až doteraz akceptovali medzinárodné pravidlá interpretácie jednotlivých prípadov, a namiesto toho „sám sebe delegoval právomoc ignorovať ústavy jednotlivých krajín a presadiť svoj názor.“
Gay Star News to nazval „najvýznamnejším súdnym výnosom o rovnosti manželstva v dejinách“.
Sudca Vio Grossi, ktorý s tým do určitej miery nesúhlasí, píše:
„Legislatíva, ktorá uznáva zväzky osôb rovnakého pohlavia, sa nemôže u ostatných členských štátov presadzovať súdnym rozhodnutím, o to menej prostredníctvom poradného názoru, ktorý nezaväzuje ani stranu, ktorá žiadala o radu, nieto ešte ostatné členské štáty. Neexistuje taký paragraf medzinárodného práva, ktorý by umožňoval uznať takéto práva homosexuálom.“
Súdny dvor ignoroval aj „text samotnej Americkej dohody, ktorá definuje manželstvo ako výlučný zväzok jedného muža a jednej ženy“, dodáva Jones.
Toto nariadenie súdu si „nárokuje zrušenie vnútroštátnej legislatívy prevažnej väčšiny krajín, ktorá definuje manželstvo ako zväzok jedného muža a jednej ženy, a chce ho nahradiť len poradným názorom. Toto by však nebolo možné, pretože aj keby tento poradný názor zaznel, pre súdiace sa strany je tak či onak záväzné rozhodnutie súdu.“
„Preto je tento pokus o vnútenie poradného názoru ako záväzného pre všetky krajiny, ktoré ratifikovali túto Dohodu, tou najbezočivejšou ukážkou justičnej tyranie“, upozorňuje Jones.
A spomínané nariadenie súdu ide až do takej absurdnosti, že povoľuje aj „polygamné rodiny“.
„Bohatosť a rozmanitosť regiónov vidíme na prípadoch, ktoré podliehajú súdu; Prostredníctvom týchto prípadov uznáva súd všetky formy rodiny za chránené, vrátane polygamných rodín.“
„Opozičný postoj k „manželstvám“ osôb rovnakého pohlavia, založený na náboženskom alebo filozofickom presvedčení, sa nesmie brať do úvahy“, znie v nariadení.
Toto „dokazuje očividné predsudky voči náboženskému presvedčeniu a voči jednotlivým veriacim“, povedal Jones.
Súd vylúčil „akékoľvek princípy, ktoré by sa arbitrážne určili ako náboženské, bez toho, že by sa obťažoval ponúknuť nejaký legálny precedens pre takýto protináboženský predsudok.“
Súd neuviedol ani to, že „každá analýza, ktorá protirečí zväzkom osôb rovnakého pohlavia, je fakticky teologickým postojom.“
Gay Star News píše, že „zákon o právach transgenderov musí kvôli tomuto nariadeniu prijať 11 krajín. Dominikánska republika, Honduras, Barbados, Nicaragua, Paraguay a Surinam sú krajiny, ktoré toto nariadenie postihne najviac, pretože u nich sa ešte nikdy v dejinách neuznali „manželstvá“ osôb rovnakého pohlavia, a ani transgenderizmus.
Brazília a Kolumbia už uznali tieto „manželstvá“, aj transgenderizmus, rovnako urobili aj niektoré časti Mexika.
Peru, Panama, Guatemala, El Salvador a Bolívia už majú zákony pre transgenderov, ale nie pre „manželstvo“ osôb rovnakého pohlavia.