Život Emily Thomesovej, ktorá sa od svojich 15 rokov ponárala čoraz viac do gay životného štýlu, sa od základu zmenil, keď stretla skutočného, pravého Boha.
Emily bola rebelkou už od malička, napokon ju však jej skutky priviedli k nemorálnym rozhodnutiam. „Potrebovala som vzbudzovať pozornosť a robila som to tak, že som išla svojím správaním ľuďom ´proti srsti´“, vysvetľuje online a vo viral videu, ktoré vyšlo pred dvoma týždňami (viral video – často spontánne vytvorené video, zdieľané kvôli zaujímavému obsahu a šírené „vírusovým štýlom“; pozn. prekl.).
„Chodila som na večierky, kde kade som prespávala, a od 15 rokov som začala voči priateľom vystupovať ako lesbička“, pokračuje Emily vo videu na webstránke Anchored North. „Ostrihala som si nakrátko vlasy, obliekala som sa ako chlapec a používala som pánske toalety a prezliekárne.“
O Bohu si myslela, že schvaľuje jej skutky, pretože „Ak je Boh láska, znamená to, že je vľúdny a priateľský.“ Vnímala Boha ako filantropa, ktorý všetko akceptuje a schvaľuje. „Je spokojný, že nemám s ničím problém“, myslela si.
S čoraz otvorenejším správaním ako lesbička sa viac a viac ponárala do perverznosti.
„Rozochvievalo ma vzrušenie, že robím niečo, čo je mimo pravidiel – skúšala som tvrdšie drogy, vyhľadávala sexuálne praktiky, ktoré boli tabu a dala som sa otrasne potetovať.“
Napriek vonkajšej fasáde šťastia sa Emily z tejto doby opisuje ako „dievča s prázdnymi očami a srdcom bez nádeje“.
Keď mala 22 rokov ju jej spolupracovník pozval na stretnutie, ktorého súčasťou bolo aj štúdium Biblie. Aj jej teta chcela aby Emily na stretnutie išla, no ona plánovala zmiznúť v okamihu, keď niekto nadhodí tému homosexuality. Kresťanky rozprávali o svojich pozitívnych skúsenostiach s Bohom. „Ja som nič také nepoznala, a to mi nesmierne vadilo“, priznala sa Emily. „Nedokázala som prestať s vypytovaním. Už som totiž vôbec nebola „v pohode“.
Toto Emilyino video videlo už viac ako 1,5 milióna ľudí.
Emily dosť prekvapilo – a o nič menej zamrazilo – z toho, že Boh veru neprikyvuje súhlasne na všetko tak, ako si to predstavovala. „Vedela som, čo sa v Biblii píše o homosexualite, no nestarala som sa o to, pretože o Bohu, proti ktorému som hrešila, som nevedela nič, alebo len veľmi málo.“
Emily si začala sama čítať Bibliu. Akoby ju vraj „zasiahol blesk“, keď sa dostala k 6. kapitole Prvého listu sv. apoštola Pavla Korinťanom:
„Nemýľte sa: ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani chlipníci, ani súložníci mužov, ani zlodeji, ani chamtivci, ani opilci, ani utŕhači, ani lupiči nebudú dedičmi Božieho kráľovstva ...“
"V ten deň sa mi akoby naozaj otvorili oči“, svedčí Emily, „zrazu som nemala viac argumentov. Bolo to absolútne jasné, čierne na bielom. Patrila som k tým, čo ... nebudú dedičmi Božieho kráľovstva. To ma dostalo – a poriadne vydesilo.“ Potom Emily objavila to, čo zmenilo život miliónom ľudí na celom svete; prečítala si totiž nasledujúci verš:
„A niektorí ste toto boli. Ale obmyli ste sa, boli ste posvätení, boli ste ospravedlnení v mene Pána Ježiša Krista a v Duchu nášho Boha.“
Emily vkročilo do srdca svetlo novej nádeje. Pochopila, že Boh uzdravuje z hriechov ľudí ako je ona, a mení ich. „V ten deň sa zmenil celý môj život“, prehlasuje Emily. „S vierou som uchopila Ježiša za ruku a pevne zovrela ... Žasla som nad milosťou, ktorú mi preukázal.“
Teraz je Emily už dva roky vydatá a čaká svoje prvé dieťa. O toto svedectvo sa podelila najmä preto, lebo chce dodať nádej takým, ako bola ona.
Týmto „spolubojovníkom“ odkazuje, že cesta z homosexuality k plnosti v Kristovi nie je vždy jednoduchá a bez problémov; je však uzdravujúca.
„To nie je o tom ako napraviť gayov, to je o tom, ako zachrániť stratených. Boh nás nevolá k heterosexualite, ale k svätosti.“