Nová štúdia o mladých dospelých, ktorí sa už neidentifikujú ako Katolíci, sa pokúša pochopiť, prečo toľko ľudí opúšťa vieru, v ktorej sa narodili. Správa prichádza v čase, keď Cirkev opúšťa viac mladých ľudí než kedykoľvek predtým, aj keď tieto straty sú kompenzované hispánskym prisťahovalectvom do USA.
Či už je to pocit, že sú súdení náboženskými vodcami, ktorí ich nepoznajú alebo im nerozumejú, alebo ich rodičia nútili navštevovať kostol, či boli svedkami škandálu sexuálneho zneužívania a pokrytectva cirkevnej hierarchie, mladí ľudia vyjadrujú túžbu oslobodiť sa z pod organizovaného náboženstva a členstva v komunite.
Štúdia "Odchádzajú, odchádzajú, odišli: dynamika vystúpenia u mladých Katolíkov" sa pozrela na vzorku bývalých Katolíkov vo veku 15 až 25 rokov. Táto skupina je často charakterizovaná ako "nones" (žiadny, pozn. prekladateľa), pretože sa nehlásia k žiadnemu konkrétnemu náboženstvu. Správa "Odchádzajú, odchádzajú, odišli" uvádza výskum organizácie Pew z roku 2015 všetkých Američanoch, podľa ktorého je v celej populácií 36% mladých mileniálov (vo veku 18-24 rokov) a 34% starších mileniálov (25-33), ktorí opustili vieru.
Najdôležitejšie poznatky z nového prieskumu, ktorý v spolupráci s Centrom pre aplikovaný výskum na apoštolstve Georgetown University uskutočnilo vydavateľstvo St Mary's Press, sú nasledovné:
- Približne 12,8% mladých dospelých (18-25) v USA sú bývalí Katolíci.
- Približne 6,8 percenta amerických tínedžerov (15-17) sú bývalí Katolíci.
- Sedemdesiatštyri percent uviedlo, že sa prestali identifikovať ako Katolíci vo veku od 10 do 20 rokov s priemerným vekom 13 rokov.
- Asi jedna tretina (35 percent) "skončila" s hlásením sa k náboženstvu, ale stále verí v niečo väčšie, možno dokonca aj v Boha.
- Asi 14 percent tvrdí, že náboženská príslušnosť a viera sú "nezmyselné".
- Takmer polovica (46 percent) hľadá iný prejav viery, ktorý lepšie zodpovedá ich zmyslu pre duchovno.
Správa bola prezentovaná 16. januára v Baltimore pred publikom, v ktorom sedelo niekoľko stoviek pozvaných hostí. Počas zhromaždenia sa konala aj živá panelová diskusia so zapojením divákov a celé to bolo súčasťou konferencie s názvom "Národná konverzácia", počas ktorej sa dva dni konali aj workshopy a diskusia medzi katolíckymi lídrami.
Štúdia obsahovala prieskumné otázky i otvorené rozhovory s niektorými účastníkmi, ktorí boli požiadaní, aby vyrozprávali príbehy o svojom vystúpení. Preto sa nejednalo iba o štatistiku, ale výskumníci zašli ďalej: prečo mladí Katolíci opúšťajú vieru?
"Nezaujímala nás kvantifikácia otázky, ale kvalifikácia otázky," povedal prezident a generálny riaditeľ St Mary's Press.
Zistilo sa, že ako cirkevné, tak i spoločenské faktory negatívne ovplyvňujú účasť v organizovanom náboženstve. To viedlo autorov k identifikácii troch širokých kategórií bývalých Katolíkov: zranený (niekto, kto mal negatívne rodinné alebo cirkevné skúsenosti), tulák (niekto s neistou vierou a nedostatkom angažovanosti s komunitou veriacich) a odporca (niekto, kto aktívne odmieta alebo odoláva Cirkvi).
Štúdia uvádza tzv. "šesť spoločných dynamík opúšťania":
- Udalosť, séria udalostí alebo precitnutie, ktoré spustilo proces spochybňovania.
- Kultúrna sekularizácia viedla niektorých k tomu, aby videli vieru a náboženstvo ako jednu z množstva možností.
- Opúšťanie prinieslo pocit šťastia, úľavy alebo slobody.
- Náboženstvo im bolo nanútené ako deťom a oni by to svojim deťom neurobili. Náboženstvo by malo byť voľbou.
- Žiť morálny život nevyžaduje náboženskú vieru.
- Či ide o veriaceho alebo neveriaceho, človek by mohol uveriť, ak by bol prezentovaný racionálny argument.
Účastníci panelu počas prezentácie uviedli, čo opakovane počuli od mladých ľudí, že strach z toho, že budú súdení, im bráni v tom, aby vstúpili do Cirkvi, ale napriek tomu túžia po duchovnom spojení.
"Dôraz na ľudí hľadajúcich komunitu v spoločnosti, ktorá je čoraz nezlučiteľná, je intenzívny," povedal Josh Packard, docent sociológie na University of Northern Colorado. "Na jednej strane máte ľudí, ktorí hľadajú komunitu, na druhej sa cítia, že ich súdia a nemôžu byť nikdy jej súčasťou."
Odmietnutie tradičných autorít a štruktúry, ktoré neumožňujú spochybňovanie či konverzáciu, tiež odlákava mladých ľudí. Niektorí kňazi a predstavitelia Cirkvi to podľa panelistov pochopili, iní nie.
"Ľudia čoraz viac prichádzajú, aby našli komunitu, takže všetko, čo robíte, je buď posilňovanie komunity alebo nie," povedal Packard. "Podporuje vaša kázeň komunitu alebo nie?"
Účastník panelu o. Joseph Muth Jr., pastor z kostola sv. Matúša v Baltimore, súhlasil.
"Niekedy sa tieto dve úrovne Cirkvi (inštitúcia a ľudia) stretnú a niekedy nie," povedal a pripomenul svoju vlastnú skúsenosť s presunom do prevažne afroamerickej farnosti, kde sa musel znova naučiť, ako byť kňazom.
"Seminár ma v podstate učil, ako kázať bielej komunite," povedal Muth, ktorý je beloch.
Elizabeth Drescher, pomocná profesorka náboženských štúdií na univerzite Santa Clara, vystúpila na jednom zhromaždení deň po predložení správy. Študovala a písala o "opúšťaní" a hovorí, že tí, ktorí sa to snažia pochopiť, k otázke pristupujú jedným z dvoch spôsobov, ktoré vnímala počas večernej diskusie.
Ako sa vyjadrila pre NCR, zvyčajne to dospeje k otázke, čo je chybné na "nepridružených" - "Sú povrchní? Sú narcistickí? Mali zlých rodičov?" - alebo sa pýtajú: "Prečo nás nemajú radi?"
Pravdou, podľa nej, nie je ani jedno. Je to oveľa zložitejšie. V čase, keď žijeme dlhšie a náboženská identita nám nie je vrytá pri narodení a násilne vynucovaná autoritami a globálna kultúra bola pretvorená naveky digitálnou revolúciou, tak tradičné západné náboženské štruktúry už nezapadajú do obrazu.
"Stále máme predstavy, že ľudia budú orientovať svoju duchovnú identitu na inštitucionálny rámec, ktorý uctieva v určitom čase a na určitom mieste," povedala Drescher. "Ale to skutočne problém nevyrieši. Neviem, že je potrebné riešiť problém odlúčenia, skôr do akej miery sa môžu Cirkvi a iné organizácie angažovať a prispôsobiť kultúrnym prúdom súčasného veku? "