Manželskému páru možno v zmysle zodpovedného rodičovstva dokonca prikázať, aby používal antikoncepciu. Povedal to morálny teológ Maurizio Chiodi v prednáške na Pápežskej univerzite Gregoriana v Ríme …
Chiodi prednáša morálnu teológiu na Katolíckej fakulte Univerzity v Miláne. V júni 2017 bol povolaný na Pápežskú akadémiu pre život!
S priamym odvolaním sa na ôsmu kapitolu „Amoris laetitia“ zastával názor, že existujú okolnosti, za ktorých je používanie antikoncepcie prikázané, ak chceme konať zodpovedne: „Ak sú prirodzené metódy nemožné, alebo nepoužiteľné, je potrebné nájsť iné cesty, aby sme konali zodpovedne.“ Za týchto okolností môže byť používanie umelej metódy regulovania pôrodnosti výrazom zodpovedného konania, nie aby sa „odmietol dar dieťaťa“, ale pretože manželia a rodina sú povolaní „k iným formám prijímania a pohostinnosti“.
V prednáške „Humanae vitae (1968), čítanej vo svetle Amoris laetitia (2016)“ sa Chiodi zaoberal zásadnými otázkami vzťahu normy a svedomia:
Skrze veľkonočné tajomstvo Ježiš otvoril možnosť konať zodpovedne. Pod tým treba chápať konanie, ktoré reaguje na milosť, zatiaľ čo prekonávame námahy histórie a zla. Z tejto perspektívy nemožno morálne normy redukovať na racionálnu objektivitu. Patria k ľudskému životu ako história vykúpenia a milosť. Normy zachovávajú dobro a ukazujú cestu k dobru. Ale oni nie sú historické,“ vyhlásil Chiodi. Ku koncu prednášky sa dotkol aj Humanae vitae:
„Chcem antropológiu manželstva nanovo premyslieť. Múdrosť ´Humanae vitae´ spočíva v tom, že jasne prezentovala spojenie medzi manželským spoločenstvom a odovzdávaním života. Predchádzajúce úvahy mojej prednášky ukazujú význam morálnej normy ´Humanae vitae´ v novom svetle. Dovoľujú nestavať do centra objektívnu pravdu normy, ktorá stojí proti rozumu,“ vyhlásil Chiodi.
Na záver rozvinul svoju „antropológiu manželstva“ na základe štyroch vzťahov: „Sexualita a rôznosť pohlaví, sexualita a manželský zväzok, manželské spoločenstvo a plodenie detí ako aj zodpovedné rodičovstvo.“ Tieto štyri aspekty treba v zmysle „Amoris laetitia“ podľa neho chápať ako „prísľuby dobra“, pri ktorých existuje možnosť zlyhania. Preto treba aj tu hľadať to dobré, ktoré je možné a vzhľadom na zmätené a dramatické okolnosti života sa vyhnúť absolútnemu protikladu dobra a zla, bieleho a čierneho“.
Na záver svojich úvah sa teológ zaoberal otázkou umelej antikoncepcie. Povedal, že Pius XII. a Pavol VI. uviedli dôvody, pri ktorých je vzdanie sa ďalšieho dieťaťa prípustné. „Umelú antikoncepciu nemožno a priori vylúčiť. O jej použití treba rozhodnúť na základe okolností. Ak prirodzené metódy nie sú možné, môže byť za istých predpokladov dokonca povinné použiť umelé metódy, aby sme dosiahli zodpovedné rodičovstvo,“ povedal Chiodi.