Rok 2018 bude pre Európsku úniu (EU) zjavne veľmi náročný. Zatiaľ čo hlavným titulkom v médiách dominuje Brexit, najväčšia hrozba pre EU prichádza z oveľa principiálnejšej oblasti. Konzervatívne a populistické vlády niektorých východných členských krajín Únie opätovne prehodnocujú a potvrdzujú svoju národnú zvrchovanosť. Federalistické ambície EU centralizovane kontrolovať a zavádzať vlastnú politiku do celého bloku krajín EU vnímajú tieto krajiny ako ohrozenie vlastnej identity. Tieto trenice, skombinované s opätovným potvrdením kresťanskej identity v týchto krajinách, by mohli vážne naštrbiť projekty EU.
Tento konflikt hodnôt dobre demonštruje eskalujúce napätie medzi EU a Poľskom. Európska komisia v jednom bezprecedentnom akte spustila v decembri 2017 tzv. „jadrový článok“, ktorý by mohol Poľsko stáť hlasovacie práva v EU a vystaviť ho tvrdým finančným postihom. Komisia argumentuje tým, že súčasné poľské zákonodárstvo ohrozuje nezávislosť ich súdnictva, a tým pádom nie je v zhode s európskymi normami a hodnotami. Ministerstvo zahraničných vecí Poľska toto rozhodnutie ostro skritizovalo ako „vyslovene politický, nie zákonný“ krok. Konanie EU sa v tomto prípade považuje za provokatívne – za neoprávnené zasahovanie do suverenity štátu arogantnou bruselskou byrokraciou. Už od svojho zvolenia v roku 2015 Poľská vládnuca strana Právo a spravodlivosť zdôrazňuje suverenitu a tradičnú identitu Poľska, a zaujíma čoraz nepriaznivejší postoj voči politike EU. Ak bude súčasný trend pokračovať, mohli by sa podobné prejavy hnevu stať katalyzátorom odchodu aj pre ďalšie členské štáty EU.
Konzervatívne Maďarsko prisľúbilo vetovať akýkoľvek krok EU proti Poľsku. Jeden z maďarských ministrov označil rozhodnutie Komisie za „bezprecedentnú a šokujúcu“ urážku poľskej suverenity. Aj Maďarsko sa už stáva ostrým tŕňom v očiach tejto Komisie. Maďarský premiér Viktor Orbán je dôsledným a otvoreným obhajcom „kresťanskej Európy“, vďaka čomu sa ocitol v rozpore so zjavne vratkým sekularizmom, ktorý stelesňuje európska elita. Maďarskí politici verejne odsudzujú politiku EU, súvisiacu najmä s migráciou a federalizmom, zatiaľ čo Orbán sa otvorene vysmieva z nárokov „Spojených štátov Európskych“. Pre Orbána a jeho sympatizantov nepredstavuje politika EU len ohrozenie jeho krajiny, ale nebezpečenstvo pre samotnú podstatu európskej identity.
Okrem politiky sa objavuje aj závažnejšia názorová nejednotnosť. Krajiny východnej Európy totiž prehodnocujú a opätovne potvrdzujú svoj historický, kresťanský charakter, a to k veľkej mrzutosti politikov, ktorí v tom vidia niečo, čo je nezlučiteľné s moderným liberálnym presvedčením. Predseda poľskej strany Právo a spravodlivosť, Jaroslaw Kaczynski, chce, aby jeho národ ukázal „dnešnej chorej Európe cestu späť k zdravým, podstatným hodnotám, pravej slobode a silnejšej civilizácii, založenej na kresťanstve.“ Stáročnej viere a svetskej ideológii hrozí vážna kolízia. Zámerné vylúčenie európskej kresťanskej histórie z ústavy EU bol iba začiatok neodvratného konfliktu svetonázorov.
Pre sekulárne európske elity je prebudenie náboženského ducha v týchto krajinách v lepšom prípade ohurujúce, v horšom opovrhnutiahodné. Jedna z reakcií je pustiť to z hlavy ako prchavý záchvat neznalosti a neinformovanosti. Keď sa stovky tisícov Poliakov nedávno modlilo posvätný ruženec pozdĺž svojich národných hraníc za to, aby „Európa ostala Európou“, EU na to odpovedala obvinením Poľska z nacionalizmu a islamofóbie. Tí bystrejší ohovárači v rámci projektu EU si uvedomujú, že pravdy viery majú schopnosť vykoľajiť ich ´vlak´, a spolu s ním aj všetko v čo veria a o čo sa v tomto svete usilujú.
Pokračujúca európska migračná kríza odhaľuje hlbokú názorovú nejednotnosť medzi Komisiou EU a východnými krajinami Európy. Poľsko a Maďarsko boli predvolaní pred Európsky súdny dvor po tom, ako jednoznačne odmietli kvotačný systém EU pre migrantov. Vlády týchto krajín sledovali ako Nemecko Angely Merkelovej otvorilo brány viac ako miliónu migrantov, a dobre si všimli aj následné asimilačné problémy a politické dôsledky tohto počínania. Rozhodli sa, že to nie je nič pre nich. V Nemecku ešte na dôvažok získala v posledných voľbách 13% pravicová populistická Alternative for Deutchland (AfD), čím sa stala prvou nacionalistickou stranou, ktorá po takmer 60 rokoch vkročila do Bundestagu. A reakcia Kaczynského? „Je to Nemecko kto za to bude niesť následky, nie Poľsko.“ Európa sa ocitla v slepej uličke. Pokuty a oficiálne hrozby zo strany EU zmetú zo stola štáty, ktoré považujú postoj EU k migračnej otázke za ohrozenie samotnej budúcnosti Európy.
Spoločným menovateľom tohto napätia je strach z korupcie na najvyšších vládnych postoch. Najskorumpovanejší štát v únii – Bulharsko – teraz predsedá EU. Bude predsedať najdôležitejším mítingom EU a pomáhať formovať smerovanie celého zoskupenia štátov EU. A hoci je Bulharsko členským štátom EU už viac ako desať rokov, doteraz sa mu nepodarilo uspokojivo vysvetliť obvinenia z nezákonného počínania na úrovni štátu. V nedávnej správe Centra pre prieskum demokracie v Sofii uviedol jeho predseda, že Bulharsko „dosiahlo stupeň štátnej korupcie, ktorý už nazývame ukoristením štátu.“
V súvislosti s novými problémami však v očiach Komisie EU bledne aj problém štátnej korupcie. Čoraz odvážnejšie vystupovanie vlád východných európskych krajín, ktoré nebojácne prehodnocujú a potvrdzujú svoju zvrchovanosť a kresťanskú kultúru – to je pre nich reálna hrozba s následnou kolíziou, ktorá je zjavne nevyhnutná. Z hľadiska východných krajín EU neustále prekračuje hranicu zasahovania do ich vnútorných politických záležitostí. Všetci hovoria stále iba o Brexite; z dlhodobého hľadiska však práve tieto trenice medzi krajinami môžu spôsobiť oveľa viac škody.