[autor: Thomas D. Williasm, Ph.D]
Kancelár Pápežskej akadémie sociálnych vied vysoko a nečakane pochváliť Čínu a naliehal, že tento ateistický komunistický režim vytvoril najlepší model pre to, ako dnes žiť katolícku sociálne učenie.
Po jeho prvej návšteve Pekingu pred niekoľkými mesiacmi sa údajne biskup Marcelo Sánchez Sorondo vrátil do Vatikánu plný entuziazmu z tejto ázijskej krajiny a tento týždeň povedal novinárovi, že „v súčasnej dobe sú to práve Číňania, kto dáva najlepšie do praxi katolícke sociálne učenia.“
Číňania „hľadajú spoločné dobro a všeobecnému blahu podriaďujú všetko ostatné,“ tvrdil biskup Sánchez v rozhovore v španielčine pre Vatican Insider. Taktiež dodať, že taliansky ekonóm Stefano Zamagni s ním súhlasí.
Opisujúc svoju návštevu Sánchez povedal, že „mu prišla Čina výnimočná“ s vynikajúcou pracovnou morálkou. Mnohí ľudia nevedia, hovorí, že „ústrednou čínskou hodnotou je práca, práca, práca. Neexistuje alternatíva, a vlastne je to to, čo povedal sv. Pavol: ten, kto nepracuje by nemal ani jesť.“
„[Potom] nemáte chudobné štvrte a mladých ľudí požívajúcich drogy. Existuje tam niečo ako pozitívne národné povedomie; chcú ukázať, že sa zmenili a dnes už akceptujú aj súkromné vlastníctvo,“ povedal biskup.
Ak tam ale existujú nútené potraty, otrokárska práca, bujnejúce prenasledovanie kresťanov, značne obmedzené slobody a čínsky jedno-stranový politický systém túži po zrútení cirkvi, tak potom si je len ťažko predstaviť, ako by mohol niekto – čo i len vysoko postavený katolícky prelát – dať Čínu za príklad správneho praktizovania katolíckeho sociálneho učenia. Dalo sa preto očakávať, že sociálne médiá budú žiariť od „šťastia“, potom ako ich komentátori mohli ostro kritizovať zdanlivo oklamaného biskupa za to, že upadá do „seba paródie“.
Sánchezova silná nevôľa voči Spojeným štátom je jedným možným vysvetlením tohto jeho sureálneho vyjadrenia, keďže v porovnaním s Amerikou sa na Čínu pozerá oveľa prívetivejšie.
Biskup si dal záležať na tom, aby ukázal niekoľko domnelých bodov konvergencie medzi Vatikánom a Čínou, naliehajúc na tom, že Peking ochraňuje „ľudskú dôstojnosť“ lepšie ako iné krajiny, že darovanie orgánov sa „enormne zvýšilo“ a že Čína sa stáva „morálnym lídrom“ v oblasti boja proti klimatickým zmenám – čoho sa viaceré krajiny „vzdali“ a obzvlášť poukázal na Spojené štáty.
„Ekonomika neovláda politiku ako je tomu v Spojených štátoch,“ vyhlásil. „Ako je možné, že mnohonárodné ropné spoločnosti kontrolujú prezidenta Trumpa,“ pýta sa, „keď vieme ako veľmi to ubližuje našej zemi?“
Zatiaľ čo západné neoliberálne myslenie „zlikvidovalo koncept spoločného dobra,“ dodáva, „Číňania, naopak, presadzujú ako prácu tak i spoločné dobro.“
V tejto chvíli majú Číňania „istú morálnu kvalitu, ktorú na mnohých iných miestach nenájdete.“
Je ťažké skĺbiť Sánchezovo osobné chápanie spoločného dobra s tým, ako ho chápe katolícka cirkev. Cirkev vo svojom oficiálnom Katechizme učí, že spoločné dobro v prvom rade predpokladá „rešpekt k osobe“ a osobným slobodám – čo je modernej čínskej kultúre cudzie.
„Spoločné dobro spočíva osobitne v tom, že jednotlivec môže uplatňovať prirodzené slobody, ktoré sú nevyhnutne potrebné na plný rozvoj povolania človeka, ako sú: „právo konať podľa správnej normy vlastného svedomia, právo na ochranu súkromného života a na spravodlivú slobodu, a to aj v náboženskej oblasti,“ uvádza Katechizmus.
Americká komisia pre náboženskú slobodu vo svojej nedávnej správe deklarovala, že Čína je „krajinou jej osobitného záujmu“ vzhľadom na jej neslýchané porušovanie náboženských slobôd proti kresťanom a iným veriacim.
Správa ďalej hovorí o tom, že počas 2016, „keď čínsky prezident Xi Jinping ešte silnejšie konsolidoval svoju moc, sa podmienky pre náboženskú slobodu, slobodu myslenia a s tým spojené ľudské práva naďalej zhoršili.“
„Štátne autority sa zameriavajú na hocikoho, kto by mohol byť nebezpečenstvom pre štát, vrátane náboženských veriacich, právnikov pre ľudské práva a iných členov občianskej spoločnosti. V 2016 čínska vláda pravidelne zdôrazňovala ‘počínštenie’ náboženstva a šírila upravené regulácie týkajúce sa náboženstva, ktoré obsahovali aj nové tresty za ‘ilegálne’ aktivity a ďalšie ostré zákroky proti domácim cirkvám,“ dodáva správa.