Akceptácia „LGBT“ ľudí, ktorá za posledné roky zaznamenala dramatický vzostup, dosiahla podľa GLAAD svoj vrchol a začala klesať. (GLAAD – Gay & Lesbian Alliance Against Defamation; Aliancia g&l proti ich očierňovaniu)
Správa GLAAD, založená na výsledkoch Harris Poll (prieskum verejnej mienky), spustila v pro-gay a v mienkotvorných médiách riadny poplach. Nejeden titulok hlásal „Šokujúca správa – akceptácia LGBTQ ľudí zaraďuje za Trumpovej éry spiatočku“.
„Len za jediný rok dochádza k očividnému poklesu priaznivo sa rozvíjajúcej akceptácie týchto ľudí Amerikou. Dnes ich podpora klesá a strata tejto priaznivej pozície urobí škrt cez rozpočet mnohým v americkej spoločnosti“, hovorí sa v tlačovom vyhlásení GLAAD.
Podľa ich minuloročnej správy tvrdilo údajne 53% Američanov, že sú „veľmi“ alebo aspoň „trochu“ spokojní s LGBT ľuďmi. V tomto roku po pár mesiacoch už toto číslo kleslo o 4%, na 49%, čo je zhruba 8% miera poklesu. Zdesená LGBT, Inc. (a.s.) panikári. Ukázalo sa, že podobne ako Popoluškina nevlastná sestra pred bálom, aj LGBT, a.s., zakopla o vlastnú povýšenosť. Výsledky by preto nemali nikoho prekvapovať.
Ilúzia bledne
Normalizovanie homosexuality, „manželstiev“ osôb rovnakého pohlavia a najnovšie transgenderizmus sa spoliehalo na silu politickej korektnosti, ktorá vždy vytvorila akýsi konsenzus, aj keď na nereálnej a neudržateľnej úrovni. Je to však iba ilúzia – obrovská ilúzia – ktorá nevznikla v srdciach väčšiny tejto krajiny; vznikla však jej mlčaním. Za čias Obamu totiž politická korektnosť cerila ostré zuby, umlčiavajúc tak všetkých, ktorí mali opačný názor na ktorúkoľvek zložku LGBT ideológie.
Tmelom spomínanej politickej korektnosti boli rôzni novinári, akademici, politici a sudcovia, na ktorých potom nešetrili chválou za takýto dôkaz ich vernosti silám pokroku. Rozličné firmy, združenia a spoločenstvá si v duchu gratulovali, že včas naskočili na vlak, „idúci správnym smerom“.
Tých však, čo tejto ideológii odolávali, čakal rýchly a pohotový trest za to, že sa opovážili nesúhlasiť s aj tak neudržateľnými názormi na „manželstvo“ osôb rovnakého pohlavia a na transgenderizmus. Stačí sa spýtať Jacka Phillipsa z Colorada, majiteľa výrobne cukroviniek Masterpiece Cakeshop, ktorého osud leží v rukách deviatich sudcov Najvyššieho súdu USA, alebo majiteľky kvetinárstva Arlene’s Flowers Barronelle Stutzmanovej, či celej plejády ďalších pekárov, kvetinárov, fotografov, výrobcov tričiek, prenajímateľov priestorov a majiteľov reštaurácií.
Ani riaditelia veľkých korporácií, ako je napríklad aj výkonný riaditeľ Mozilly Brendan Eich, alebo mozgoví chirurgovia, akým je aj svetoznámy detský neurochirurg Dr. Ben Carson, ktorý je v súčasnosti aj tajomníkom Mestského rozvoja bývania, sa nevyhli zdrvujúcej pomste LGBT, a.s.
Falšované správy a falšované vedecké poznatky
Okrem toho dostávala verejnosť pravidelné dávky propagandistickej výživy. Falšované správy a falšované vedecké poznatky sa jej servírovali ako hlavný chod.
V roku 2015, „keď bola v časopise Science (Veda) zverejnená významná štúdia, ktorá chcela dokázať, že osobná agitácia LGBT ľuďmi má úžasne veľký účinok na názory obyvateľstva“, oznámila redaktorka National review Maggie Gallagherová, že „sa zistilo, že išlo o podvod, čo ľahko odhalil jeden jediný študent absolvent David Broockman. (Tento ´odborník´ dokonca vytvoril ľahko kontrolovateľné falošné granty od reálnych nadácií, ktorým potom za ne verejne poďakoval, pričom tieto nadácie nemali ani poňatia o čom hovorí.)
Podobne sa zistilo, že aj štúdia, vytvorená výskumníkmi z Columbia University, tvrdiaca, že stres, typický pre menšinové skupiny obyvateľstva, spôsobuje, že gayovia zomierajú o celých 12 rokov skôr, než „normálni“, je sfalšovaná. Autori štúdie pri jej zverejnení uviedli, že „Výsledky tejto štúdie poukazujú na to, že medzi šíriace sa následky predsudkov voči gayom patrí aj ich predčasná smrť.“
Tlač priam miluje príbehy a preto vôbec neprekvapili titulky, ako „Dokáže vás zabiť predsudok? Priemerná dĺžka života lesbičiek, gayov a bisexuálov v anti-gay spoločenstvách sa znížila o 12 rokov.“ Medical Daily, Reuters a U.S. News & World Report tieto správy celé šťastné šírili.
Ešte donedávna sa podľa Clarivate Analytics´ Web of Science v profesionálnych časopisoch viac ako stokrát citovala štúdia pod názvom Štrukturálne znaky a úmrtnosť z rozličných príčin v sexuálne menšinovej zložke obyvateľstva.
A predsa to nebola pravda. Nešlo o vedecké poznatky, ale o bezcenné údaje. Ukázalo sa totiž, že výsledky spomínanej štúdie niet s čím porovnať, a dokázať tak jej pravdivosť. S najväčšou pravdepodobnosťou ju budú musieť stiahnuť a odvolať. Škoda sa však už stala; a nie malá.
Tvrdenie (falošné), že hovoriť proti „manželstvám“ osôb rovnakého pohlavia a proti transgenderizmu zabíja ľudí, núti politicky nekorektných opozičníkov mlčať. Aj toto falošné tvrdenie je súčasťou veľkej ilúzie.
Chad Felix Greene, ktorý je gayom, napísal nedávno do The Federalist, že údajný nárast počtu vrážd LGBT ľudí je falošnou správou: „LGBT médiá znepokojuje správa, že v roku 2017 sa údajne zdvojnásobil počet vrážd LGBT ľudí, avšak v kontexte s celkovou zločinnosťou je tento údaj poriadne nadsadený.“
„Pri bližšom skúmaní sa zistilo, že v roku 2017 boli len 4 z 52 prípadov ladené proti LGBT, a aj napriek tomu titulky v médiách aj naďalej vo veľkom vykrikovali o 86% náraste počtu kriminálnych činov, zameraných proti LGBT. Čím viac budú LGBT médiá manipulovať ľudí a udržiavať v nich politicky výhodný strach, tým menej priemerných Američanov bude zaujímať proti-gay a proti-transgender postoj. Takéto neetické správanie sa novinárov a organizácií, zastávajúcich sa LGBT, len ľuďom škodí“, analyzuje Greene.
„Odborníci“ na gayov si začínajú uvedomovať, že Achillovou pätou LGBT, a.s., je práve to, že všetko preháňa a niekedy zachádza príliš ďaleko
Triezve zhodnotenie GLAAD správy ponúka v New York Magazine ďalší gay Andrew Sullivan: „Toľkí z nás už vidia naše ciele z prevažnej väčšiny splnené, že chcú ísť ďalej, pričom si nevšímajú, že vzniknuté medzery a trhliny vypĺňajú krajní ľavičiari. V hnutí sa už reční o rase a rode rovnako často, ako o sexuálnej orientácii („intersectionality“ - ´priesečník záujmov´), preferujú sa skôr alternatívy k manželstvám, než rovnosť v manželstvách, belochov vníma hnutie ako „problematických“, mužnosť ako otravnú, rod ako premenlivý, a rasu ako podstatnú. Vôbec netúžia po tom, aby vyzerali „normálne“; opovrhujú „slušnou politikou“, čo znamená každou, okrem ľavice. A nadovšetko obhajujú transgenderizmus, ideológiu, v ktorej už ide o oveľa viac, než len o uznanie dôstojnosti, ľudskej a občianskej rovnosti trans ľudí; oni už kritizujú rod, mužskosť, ženskosť a heterosexualitu.
Z hesla „Ži, a nechaj žiť“, sa stalo: „Ak neveríš, že rodov je viac ako len dva, si zaujatý fanatik s predsudkami“. Mňa osobne by šokovalo, keby takýto postoj negatívne neovplyvnil pohľad „normálnych“ ľudí na gayov. A ľahostajnosť ľavice voči náboženskej slobode im tiež veľmi nepomáha.“
Sullivan záverom dodáva, že Trumpov prezidentský úrad nie je jediný, ktorý „obviňujú“ zo šokujúceho obratu v akceptácii LGBT, a.s.: „Tento obrat je poháňaný aj reakciou množstva obyčajných ľudí na výstrelky ľavičiarskej sociálnej demokracie v súvislosti s prisťahovalectvom, rasou, rodom a sexuálnou orientáciou“.
Aj ´odborníci´ v LGBT spravodajstvách už začínajú chápať, že LGBT, a.s. zbytočne riskuje a sú ochotní pripustiť, že práve politika identity potopila loď prezidentskej kampane Hillary Clintonovej v roku 2016: „Hillary Clintonová bola na svojej najlepšej vzostupnej línii, keď hovorila o amerických záujmoch vo svetovej politike, a ako súvisia s naším chápaním demokracie“, napísal krátko po porážke Clintonovej profesor Mark Lilla z Columbijskej univerzity do New York Times. : „Pokiaľ však išlo o jej domáci život, strácala v súvislosti s kampaňou svoju veľkú víziu a skĺzla do rétoriky odlišnosti, odvolávajúc sa každú chvíľu na afro-americké, latinskoamerické, LGBT, a ženy celkove ako voličky“, píše Lilla. „Toto bola strategická chyba. Ak sa totiž chystáte v Amerike spomenúť niektoré skupiny obyvateľstva, urobíte lepšie, keď ich vymenujete všetky. Ak nie, tie nespomenuté si to všimnú a cítia sa opovrhnuto.“
Nezabudnite, že kandidátka Clintonová hovorila k publiku, zloženému z gayov a lesieb, keď nazvala Trumpových prívržencov úbohými a poľutovaniahodnými, pretože sú „rasistickí, sexistickí a homofóbni“.
Veľká domýšľavosť sa rozpadáva
Teraz, za Trumpovej éry, keď politická korektnosť povoľuje smrteľné zovretie, ktorým držala Ameriku pod krkom, začínajú ľudia opäť slobodne prejavovať svoje „zakazované“ osobné presvedčenie a vieru (ktorými LGBT a.s. a jej pokrokoví kolaboranti opovrhovali).
Veľká domýšľavosť LGBT a.s., dosiahla nepredstaviteľné rozmery. Ich ilúzia bola natoľko úspešná, že ľudia z Main street (Hlavná ulica) nadhodnotili množstvo gayov a lesieb v populácii a prehnali to do šokujúcich čísel:
Gallupov prieskum uvádza, že priemerný Američan je presvedčený, že 23% obyvateľov Ameriky tvoria gayovia a lesby, i keď v skutočnosti je to len 1,7%. Je to štrnásťnásobne viac (1.400%) než je aktuálny počet ľudí, ktorí sa sami označujú za gayov a lesby. A koľko je osôb, ktoré sa sami označujú za transgender? Menej než tri tisíciny (0,003) obyvateľstva USA – asi 700.000 ľudí, čo je menej než počet obyvateľstva hlavného mesta Ohia Columbus.
A teraz táto ilúzia zvetráva a rozpadáva sa.
Čo spraví americká Main Street keď sa celá táto ilúzia rozpadne a bežný človek zistí, že nie jeden zo štyroch jeho susedov je gay, ako to tvrdila propaganda, ale iba dvaja zo sto? A čo sa stane, keď si ľudia z Main Street uvedomia, že gayovia, ktorých v TV a vo filmoch vždy vykresľovali ako nesmierne veselých, zábavných a ´kúlových´, sú v skutočnosti sebeckí a zlomyseľní tyrani, ktorí vám bez váhania zničia život a živobytie, keď im odmietnete upiecť tortu?!
Výročná správa GLAAD má tento rok paradoxný názov „Accelerating Acceptance“ (Urýchľovanie akceptácie).
„Akceptácia“ LGBT a.s., sa už teda „neurýchľuje“. Nezadržateľne sa šmýkajú dolu z kopca, na ktorý len za posledných pár rokov tak rýchlo vyliezli, a zúfalo sa snažia nahmatať nejakú záchrannú brzdu, ktorá by ich spomalila a zastavila.