Kardinál Reinhard Marx a biskup Franz-Josef Bode obhajujú požehnávanie homosexuálnych partnerstiev, čo vyvoláva šok a zdesenie po celom svete. Tento postoj dvoch Nemcov nie je však vôbec ojedinelý. Progresivizmus brojí na celom fronte a útočí proti tradičnej náuke Cirkvi.
Celkom jasne sa k tomu vyjadril Vatikánsky štátny sekretár Pietro Parolin. Hovorí o naozajstnom „principiálnom posune v morálke“, založenom na liberálnej interpretácii apoštolskej exhortácie Amoris Laetitia. V interview pre Vatican Radio v tejto súvislosti vysvetľuje: „Ide o principiálnu zmenu, na ktorú kladie dôraz jej samotný text, čiže sa to od nás vyžaduje – tento nový duch, tento nový prístup! Každá zmena vždy prináša ťažkosti; aj týmto ťažkostiam musíme čeliť a vysporiadať sa s nimi.“
Kardinál štátny sekretár, však v interview už neprezradil, akú formu bude mať tento ´principiálny posun´. To robia zaňho iní. Napríklad taliansky morálny teológ Maurizio Chiodi povedal v decembri 2017, na prednáške na Pápežskej Gregoriánskej univerzite v Ríme, že umelá antikoncepcia je v určitých situáciach nielenže akceptovateľná, ale priam žiadúca.
Chiodi je všetko možné, len nie povrchný. Učí morálnu teológiu na Katolíckej fakulte University of Milan. V júni 2017 bol menovaný do Pápežskej akadémie pre život. Na Gregoriánskej univerzite však neprestal vyučovať, a od spomínanej prednášky dokázal už niekoľkokrát vyjadriť svoje názory v denníku Avvenire (oficiálne noviny Talianskej biskupskej konferencie), ako aj vo vatikánskych novinách L´Osservatore Romano.
Jeho slová mnohí považujú za počiatok rozvratu encykliky pápeža Pavla VI Humanae Vitae, z roku 1968.
V tejto encyklike totiž Pavol VI potvrdzuje katolícku sexuálnu morálku a náuku Katolíckej cirkvi o manželstve a rodine. Menovite potvrdzuje, že sexuálny styk je po morálnej stránke prípustný výlučne v platne uzavretom manželstve – medzi mužom a ženou (dnes to treba všade dodávať). Sexuálny akt musí byť otvorený aj na plodenie detí, a práve preto nie je prípustná umelá antikoncepcia. Túto náuku Cirkvi potvrdil aj pápež Ján Pavol II v roku 1981 vo svojej apoštolskej exhortácii Familiaris Consortio.
Tieto dva pápežské dokumenty – Humanae Vitae a Familiaris Consortio - sú najväčšou prekážkou progresivizmu v pretváraní morálnej teológie. Teraz sa však, „vďaka“ Amoris Laetitia, môžu progresivisti celkom pohodlne priblížiť k prelomeniu tradičnej náuky Cirkvi, ktoré ale vyžaduje odstránenie Humanae Vitae. Rakúska katolícka tlačová agentúra Kathpress podáva správu o rôznych krokoch v tomto smere:
„Či Vatkán naozaj príde s novou interpretáciou „tabletkovej encykliky“ nie je isté. Riaditeľ archívu Kongregácie pre náuku viery, Alejandro Cifres, nedávno potvrdil agentúre Kathpress skutočnosť, že príslušná komisia prešetruje v pápežovom mene vznik Humanae Vitae.
Debata, ktorá sa po zverejnení Amoris Laetitia rozprúdila, nemá svojimi rozmermi, ostrosťou a rôznorodosťou názorov v dejinách Cirkvi obdobu. Stanoviská nemôžu byť kontroverznejšie: jedni hovoria, že v učení Cirkvi sa nič nemení, kým druhí tvrdia, že táto apoštolská exhortácia sa rozchádza s tradičnou náukou Cirkvi.
Bez ohľadu na to, na ktorej strane Amoris Laetitie kto stojí, musí si uvedomovať, že tá druhá skupina sa práve horlivo usiluje dokazovať fakty. Inak sa totiž nedá pochopiť zvolávanie kardinála Parolina do boja za principiálnu zmenu morálnej náuky.
Čo sa týka progresivizmu, človek môže povedať: „Ako volá Rím do Nemecka, tak sa z Mníchova, Mainzu a Berlína ozýva.“ Kardinál Marx už dlho aktívne pracuje v prospech homo-agendy. Vo svojej homílii na Svätodušné sviatky v roku 2015 hovoril Marx v prospech ´prívetivej´ kultúry pre každého, pričom sa zmienil aj o homosexuáloch: „ ... severní Nemci a Bavoráci, stredná vrstva a Hartz IV (poberatelia podpory v nezamestnanosti), nezamestnaní a riaditelia bánk, Zelení (členovia Strany zelených) a Čierni (členovia Kresťanskodemokratickej strany CDU), homosexuáli a heterosexuáli, rozvedení a manželia, utečenci a horskí strelci ...“
Počas Synody o rodine na jeseň v roku 2015 kardinál Marx povedal, že Cirkev by sa mala ospravedlniť homosexuálom. Požiadavka požehnávať homosexuálne páry po tomto jeho vyhlásení už nie je žiadnym prekvapením.
Jediná osoba, ktorá by mohla ukončiť tento post-Amoris zmätok, je sám pápež. Nezdá sa však, že by javil ochotu urobiť to. Dr. Markus Büning, pôvodca minuloročnej iniciatívy „Za pápeža Františka“, napísal:
„Podľa mňa je teraz na najvyššom predstaviteľovi učiteľského úradu univerzálnej Cirkvi, čiže na pápežovi, aby všetko objasnil. Ak v súvislosti s takouto požiadavkou mlčí – za predpokladu že vie o tejto smelej požiadavke kardinála Marxa (člena pápežskej rady deviatich kardinálov), človek sa automaticky domnieva, že ju schvaľuje. Potom má však problém aj pápež! ... Ak totiž schvaľuje Marxov postoj, neplní si povinnosť, vyplývajúcu z jeho úradu, ako ani poslanie chrániť jednotu univerzálnej Cirkvi v otázkach viery a morálky dôveryhodným spôsobom.“
Pápež nedávno nepriamo nabádal k progresivizmu vo svojej apoštolskej konštitúcii Veritatis Gaudium – „O cirkevných univerzitách a fakultách“, publikovanej 29. januára 2018, ktorou vyzýva akademikov ku “kultúrnej revolúcii” (poznámky pod čiarou som vynechal): „Táto rozsiahla a naliehavá úloha si na kultúrnom stupni akademickej praxe a vedeckých štúdií vyžaduje veľkorysé úsilie a radikálny principiálny posun, či skôr – dovolím si tvrdiť – „odvážnu kultúrnu revolúciu“. Svetová sieť univerzít a teologických fakúlt je pozvaná prispieť k tomu rozhodujúcim dielom kvasu, soli a svetla evanjelia Ježiša Krista a živej tradície Cirkvi, vždy otvorenej na nové scenáre a na nové návrhy."
Ani slovom nenapomenul pokrokových progresivistov aby sa miernili, alebo aby sa pridŕžali tradičnej náuky Cirkvi.
„Bežný katolík“ musí byť z takejto perspektívy čoraz viac zmätený. Na zmätok však niet dôvodu, pretože ešte stále existuje veľa cirkevných hodnostárov, ktorí šíria a obhajujú pravdivé a nemenné učenie Cirkvi o sexualite, manželstve a rodine. Kazašskí biskupi tak nedávno urobili prostredníctvom „Vyhlásenia o nemenných pravdách o sviatostnom manželstve“. V tomto dokumente je jasne napísané:
„Konštantné Magistérium Cirkvi, počnúc náukou apoštolov a pokračujúc všetkými najvyššími pontifikmi, chráni a verne odovzdáva ako náuku viery (teóriu), tak aj disciplínu sviatostí (prax), a to jasným a zrozumiteľným spôsobom, bez tieňa pochybnosti, a vždy v tom istom zmysle a tom istom význame (eodem sensu eademque sententia), absolútne jasnú a prehľadnú náuku Krista o nerozlučiteľnosti manželstva.“