Vernosť je hodnota, „ktorá by nemala byť inštrumentalizovaná“. Vzťah medzi dvomi ľuďmi toho istého pohlavia môže byť priateľský a „zhovievavý“, no „nikdy nebude podobný manželstvu, pretože pre rodinu sú rozdiel a komplementárnosť nevyhnutné.“ Je to úvaha, ktorú vydal don Roberto Gahla, docent etiky na Pápežskej univerzite svätého Kríža, univerzity Opus Dei, po správach o ústupku organizovanom turínskou diecézou pre mužov a homosexuálne páry s tematikou „Hodnota vernosti“.
Ako Cirkev zaobchádza s homosexuálmi?
Cirkev neuväzňuje ľudí do umelých kategórií, ktoré ich potom obmedzujú na určitý aspekt charakteristický pre jednotlivca. Každá ľudská bytosť je stvorená na obraz Boha. Vzhľadom na to sa Cirkev snaží pomôcť všetkým, aby kráčali k Bohu a teda aby mohli žiť šťastne. Cirkev sa preto vyhýba používaniu označenia „homosexuál“ alebo „gay“. Takisto pomáha všetkým, aby sa usilovali o osobnú svätosť.
Ale čo znamená „sprevádzať homosexuálne páry“?
Cirkev sprevádza každého, najmä rodiny. Okrem manželských párov pomáha aj párom, ktoré sa pripravujú na manželstvo, ktoré je vždy medzi mužom a ženou a je otvorené na nový život. Ježiš kázal čistotu srdca s prísľubom vidieť Boha. Čistota žije v manželskej vernosti a zdržiava sa od všetkých nemanželských pohlavných stykov.
Čo je podľa Cirkvi sexualita?
Cirkev ctí ľudské telo a vidí sexualitu ako schopnosť pre transcendenciu, pretože je schopná zjednotiť sa a množenia sa. Vzhľadom na to sprevádza tých, ktorí zažili sexuálne príťažlivosti, pretože sprevádza každého a pomáha im rešpektovať seba i ostatných a zároveň sa snažiť nepoddať sa žiadnemu pokušeniu.
Kde by mala byť rovnováha medzi dodržiavaním práv a dôležitosťou prinášania viery do homosexuálnej koexistencie?
Cirkev obhajuje demokraciu a vládu zákona a zároveň podporuje uznanie starodávnej občianskej inštitúcie nezrušiteľného manželstva. Týmto spôsobom chráni práva všetkých. Iné rôzne formy občianskych partnerstiev, ktoré nie sú porovnateľné s manželstvom, môžu chrániť legitímne práva.
Čo to znamená podporovať vernosť v homosexuálnych pároch? Ako sa takýto krok zhoduje s učením Cirkvi?
Vernosť a priateľstvo sú hodnoty, ale nesmú byť zamieňané s príležitosťami na inštrumentalizáciu. Cirkev žiada všetky nezosobášené páry, aby sa zdržali pohlavného styku, aspoň kým neuzatvoria manželstvo. Ak sú dvaja ľudia rovnakého pohlavia, môže to byť vzťah priateľstva a zhovievavosti, ale nikdy to nie je vzťah podobný manželstvu. Na vytvorenie rodiny je potrebný rozdiel a komplementárnosť.
Ak má homosexuál príležitostné sexuálne vzťahy, on alebo ona môže vyznať svoje hriechy a prijímať sviatosti. Ak žijete stabilné a nie platonické zväzky, je to výnimka. Správne?
Všetci sme hriešni a všetci kresťania sú vyzvaní, aby vyznali svoje hriechy, aby dostali rozhrešenie a milosť a aby začali znovu s božou pomocou, aj keď sa to môže zdať ľudsky nemožné. Vyznanie je vyjadrením pokánia a pokánie znamená rozhodnutie prestať hrešiť. Každý, kto vyznáva, hľadá nápravu, nie schválenie.