Taliansky kňaz, ktorý pomohol pri náleze, hovorí, že je to pripomienka eucharistického zázraku v Siene z roku 1730.
Štyridsať "zázračne" zachovaných, zasvätených hostií bolo objavených v kostole, ktorý bol zničený veľkým zemetrasením v strednom Taliansku v roku 2016.
Hostie, získané zo svätostánku nedávno vytiahnutého z ruín farského kostola Arquata del Tronto, nemajú žiadne baktérie ani plesne, ako sa to obvykle po niekoľkých týždňoch deje, informuje taliansky biskupský denník Avvenire.
Svätostánok, ktorý bol od zemetrasenia uložený spolu s ďalšími artefaktmi a nedávno bol navrátený do diecézy, obsahoval otočené, no neotvorené cibórium.
Vo vnútri cibória bolo 40 hostií, ktorých farba, tvar a vôňa boli nezmenené. Ako informuje Avvenire, hoci k zemetraseniu došlo takmer pred rokom a pol, hostie sa "zdajú, ako by boli vyrobené včera".
Miestny biskup, mons. Giovanni D'Ercole z Ascoli Piceno bol opatrný a povedal, že "viera vyžaduje obozretnosť", no dodal, že takýto objav nepotrebuje "žiadne slová".
"Je to signál nádeje pre každého," dodal. "V konfrontácií s takýmto faktom musíme rozhodne zostať ticho. Jednoducho sa dotýka a posilňuje vieru v Ježiša, ktorý zostáva nažive, aby utešil zemetrasením postihnutú populáciu Arquaty."
Zemetrasenie o veľkosti 6,6, ktoré zasiahlo región 30. októbra, spôsobilo obrovské škody v oblasti okolo Arquata del Tronto. Bazilika v meste Norcia, v rodnom meste sv. Benedikta a domove známych benediktínskych mníchov z Norcie, bola takmer kompletne zničená. Bolo to pokračovaním podobne silného zemetrasenia v regióne z 24. augusta, počas ktorého zahynulo takmer 300 ľudí.
Don Angelo Ciancotti, kňaz v neďalekom meste Ascoli, ktorý pomohol pri náleze, povedal, že objav hostií bol "veľkým potešením" a "posolstvom pre celú komunitu".
"Áno, pre mňa je to zázrak," povedal pre taliansky denník Il Resto del Carlino. "Samozrejme, tí, ktorí nemajú žiadnu vieru, nie sú schopní v čokoľvek veriť, no tu nikdy nedošlo k nejakej manipulácii. Pán to všetko urobil sám."
Don Ciancotti, ktorý má v Arquate blízke rodinné väzby, poznal každú nezvestnú osobu v troskách a všetky ulice v regióne. Takže s niekoľkými obyvateľmi sa pokúšal získať späť všetky artefakty, ktoré sa dalo zachrániť.
Vykonal výskum, aby zistil, kde sa podarilo objekty objaviť, vrátane tých, ktoré pochádzali z kostola - Santa Maria Assunta v Arquate. Neskôr sa dozvedel, že poklady z kostola boli uložené v skladisku, takže ich opätovne vybral, očistil a umiestnil do sakristie katedrály v Ascole.
Keď uvidel, že svätostánok bol uzamknutý, spomenul si, že má ďalší kľúč vo svojej kancelárií, ktorý by mohol pasovať. "Povedal som si: poďme to vyskúšať a otvoril sa na prvý pokus," povedal. No najväčšie prekvapenie ešte iba malo prísť: "Cibórium bolo horizontálne, no nebolo otvorené a vo vnútri boli perfektne neporušené hostie," povedal.
Uviedol, že oblátky boli pripravené mníškami v kláštore Sant'Onofrio. "Okamžite som sa ich spýtal, či použili konzervačné látky a oni mi odvetili: "Nie, iba múku a vodu."
Don Ciancotti bol prvý, kto bol skeptický. "Som bratrancom [neveriaceho] sv. Tomáša," vtipkoval, "a tak som mal niekoľko ďalších svedkov."
Ciancotti sa domnieva, že objav je pripomenutím eucharistického zázraku v Siene z roku 1730, kedy bolo ukradnuté cibórium so zasvätenými hostiami, no presný počet hostií sa zázračne objavil v škatuľke na oferu prichytenej k modlitebnej lavici (prie dieu).
Hostie, ktoré neboli skonzumované, sa nepokazili ale zostali čerstvé a dokonca si zanechali príjemnú vôňu.