[autor: John L. Allen Jr.]
Rím je mnohými spôsobmi priemyselným mestom, kde vládnu dva hlavné priemysly: taliansky politický život a národná vláda, symbolizované mestským Kvirinálnym palácom (ktorý Taliani jednoducho volajú Quirinale) a na druhej strane je tu pápežstvo a katolícka cirkev, ktoré ikonicky znázorňuje Bazilika sv. Petra.
Ak ste prívržencom jedného z týchto priemyslov (teda ak fičíte na politike alebo ste zaťažený na cirkevné veci), následne toto mesto vnímate ako nekonečný Disneyland, ktorý je plný jázd, atrakcií a ohňostrojov – vždy tu existuje ďalšia šou, ktorá vám nemôže utiecť.
Jedna z tohtotýždňových šou, na ktorú sa obzvlášť teším, sa bude konať v stredu na rímskej univerzite Santa Croce, riadenej Opus Dei, a bude to deň venovaný štúdiu Romana Guardiniho – jedného z najdôležitejších postáv katolíckych intelektuálnych dejín 20. storočia.
Nepreženiem ak poviem, že katolicizmus, ktorý dnes zažívame, by bol vo veľkej miere iný bez Guardiniho vplyvu. Jeho vplyv nie je iba historickým artefaktom, ale je živou silou pôsobiacou tu a teraz.
Netreba hľadieť ďalej ako na pápeža Františka, aby sme toto tvrdenie dokázali, keďže v 80-tych rokoch minulého storočia si vtedajší otec Jorge Mario Bergoglio vybral Guardiniho ako predmet skúmania jeho nedokončenej doktorandskej dizertačnej práce. Fakt, že Bergoglio úplne nedokončil svoje štúdium ale vôbec neznamená, že ho Guardini prestal zaujímať. Práve naopak, vplyv tohto nemeckého teológa a filozofa narodeného v Taliansku pomáha formovať Františkovo myslenie v rozličných otázkach.
František si Guardiniho verejne uctil v novembri 2015 a to počas audiencie pre členov jednej nemeckej nadácie venovanej Guardiniho spomienke, ktorá tiež organizovala vyššiespomínanú konferenciu.
„Som presvedčený, že Guardini je mysliteľom, ktorý má veľa čo povedať dnešnému človeku; a to nie iba kresťanovi,“ povedal František.
Proces jeho blahorečenia sa začal na diecéznej úrovni 16. decembra minulého roku v Mníchove – teda v meste, kde Guardini vyučoval väčšinu svojho života.
Pomocný biskup pre Los Angeles Robert Barron napísal majstrovsky o tom, ako Guardini prežaruje takmer cez každú stranu encykliky Laudato Sì, ktorú v 2015 pápež František napísal na tému životného prostredia a starostlivosti o stvorenstvo.
Faktom zostáva (a teda, keďže je to na Wikipédii tak to musí byť pravda), že Guardini je v Laudato Sì citovaný viackrát ako akýkoľvek iný moderný mysliteľ, ktorý nie je pápežom – a po pravde, keď sa tomu postavíme čelom, veľa z citácii od pápežov boli iba pro formou, ako je tomu v encyklikách zvykom, zatiaľ čo Guardiniho poznámky pod čiarou prišli priamo z Františkovej hlavy.
Viac ako čokoľvek iné je Guardinim inšpirovaná nasledovná Františkova diagnóza spoločnosti, ktorej formovanie videl Guardini už začiatkom 20. storočia: postmoderná ľudská bytosť sa stala progresívne odcudzená od prírody, čo mal za následok vzostup modernej vedy, priemyselnej kultúry a súčasný kapitalizmus – čo sú všetko samo o sebe dobré veci, prirodzene, ale všetky majú svoju temnú stránku.
Liturgia je ďalšou oblasťou, kde môžeme vidieť spojenie medzi Guardinim a pápežstvom.
Samozrejme, František nie je Benedikt XVI, pre ktorého bola liturgia mnohými spôsobmi základom jeho myslenia o takmer všetkom. Františkova netrpezlivosť ohľadne pedantnosti vo veci jemných detailov liturgickej praxe je niečo, čo ho preslávilo, a v skutočnosti o tom ani tak často nehovorí. Výnimkou sú, samozrejme, jeho opakované výzvy ohľadne lepších (a kratších) kázní, čo je ale tŕňom v katolíckom oku už dlhé roky, a teda nebolo potrebné, aby na to nový pápež poukázal.
Tiež je pravdou, že keď má František predsedať veľkej, formálnej liturgii s dôkladnou choreografiou v Bazilike sv. Petra, má vo zvyku prísť skoro a skončil skoro – a niekedy sa prizná k tomu, že sa takmer nevie dočkať, kedy už bude koniec.
Je iróniou osudu, že Františkove doterajšie najdôležitejšie rozhodnutie ohľadne liturgie bolo dobrovoľne sa vzdať niektorých svojich právomocí v tejto veci, keďže sa minulý október rozhodol presunúť kontrolu nad mnohými veci v otázkach liturgických prekladov z Ríma na miestnych biskupov.
Nič z tohto ale nenasvedčuje, že František sa o liturgiu nezaujíma, pretože sú isté momenty, pre ktoré je v otázkach liturgie zapálený. Toto je viditeľné hlavne v jeho láske pre ľudovú zbožnosť prejavenú napríklad v mariánskych procesiách, novénach, omšiach za národných patrónov, atď. František verí, že sú to momenty, ktoré ľud spájajú a napĺňajú ho zmyslom pre identitu.
Aj tento postoj je v mnohom ovplyvnený Guardinim a jeho slávnou knihou Duch liturgie, ktorá bola naozaj prvotným výstrelom moderného liturgického hnutia. Guardini raz vyhrešil jedného farského kňaza za to, že sa ho spýtal, ako by bolo možné vylepšiť organizáciu procesií (čo je, mimochodom, druh otázky typickej pre nemecký katolicizmus) a povedal mu, že stráca zreteľ z podstaty. Guardini povedal, že skutočnou otázkou je „ako sa môže skutok kráčania stať duchovným skutkom, sprievodom pre Pána napredujúci cez jeho krajinu, s cieľom, aby sa mohlo udiať ‘zjavenie’?“
Františkove rozhodnutie posilniť miestne konferencie biskupov je tak možné vidieť v tom svetle, čo je v protiklade s pohľadom, že išlo iba o pozostatok debát Druhého vatikánskeho koncilu o tom, či má mať isté právomoci Rím alebo miestne „cirkvi“. Pápež si uvedomuje, že ‘zjavenia’ prichádzajú v rôznych podobách – napríklad, význam toho, čo sa deje vo Filipínach počas sviatku Traslación čierneho Nazaretčana je odlišný od udalostí v Poľsku počas pútí k Matke Božej Čenstochovskej. Z toho vyplýva, že liturgické pravidlá ala „jedna veľkosť sedí všetkým“ sú z Františkovho pohľadu problematické.
V uvádzaní príkladov by sa dalo pokračovať, ale verím, že podstava je už teraz jasná. Nie je tomu celkom tak, akoby bol za pápeža v marci 2013 zvolený Guardini – pravdou vlastne je, že sám Guardini sa raz odmietal stať čo i len kardinálom na pozvanie pápeža Pavla VI. Každopádne, Guardiniho dedičstvo je naďalej živé i začiatkom 21. storočia, a to i v Ríme.
O stredajšej diskusii o Guardinim sa budete môcť dočítať na stránka Crux už vo štvrtok, ale v súčasnosti sú informácie dostupné iba v pôvodnom jazyku. Zoberte do rúk nejakú z Guardiniho kníh, začítajte sa do nej a zistíte, že táto kniha, i keď nie je manuálnom k pochopeniu súčasného pápežstva, určite je aspoň celkom prorockým opisom niektorých jeho dynamických častí.