Pápež František sa vyjadril, že pre pokoj svojej mysle nečíta webstránky, ktoré ho obviňujú z herézy. Pripisuje to „odporu“ voči nevyhnutným reformám vo Vatikáne.
„Niektorí ľudia mi hovoria, že je normálne keď tam, kde chce niekto zaviesť zmeny, iní ľudia odporujú“, povedal pápež v rozhovore počas návštevy v jezuitskej komunite v Santiago de Chile, ktorý uverejnili 15. februára v jezuitskom periodiku La Civiltà Cattolica. „Známa fráza ´takto sa to robilo vždy´ vládne všade; čelíme tu veľkému pokušeniu. Opozícia je aj po Druhom vatikánskom koncile stále prítomná, a má jeden cieľ: relativizovať a potopiť Koncil.“
Počas rozhovorov s bratmi jezuitmi pri svojej nedávnej návšteve Južnej Ameriky pápež František povedal, že v živote by sa nemala každá prekážka považovať za „odpor“, ale je potrebné rozlišovanie, aby sa oddelila naozajstná opozícia od nesprávneho chápania danej veci:
„Ľahko je povedať, že sa niekto postavil na odpor, a neuvedomiť si, že aj v takomto postoji môže byť kus pravdy. Toto mi pomáha relativizovať veľa vecí, ktoré na prvý pohľad síce pôsobia ako odporovanie, no v skutočnosti ide iba o reakciu, vyplývajúcu z nedorozumenia alebo nesprávneho chápania danej veci. Keď však zistím, že ide o skutočný odpor, potom mi je, samozrejme, ľúto. Ešte viac mi je ľúto, keď sa niekto zapojí do kampane odporu, a, žiaľbohu, deje sa aj to.“
„Nemôžem poprieť, že odporcovia existujú. Viem o nich a poznám ich“, dodáva pápež.
„Ide o odpor, súvisiaci s dogmami. Aby som si zachoval zdravý rozum, nečítam ich webstránky. Viem o koho ide, poznám tieto skupiny, no nečítam nič od nich jednoducho preto, aby som si zachoval zdravý rozum. Ak sa vyskytne niečo naozaj veľmi vážne, moji ľudia ma o tom informujú. Je to nepríjemné, ale musíme ísť vpred.“
Pontifik uviedol, že jeho reakcia na odpor závisí od dobrej vôle, ktorú vníma alebo nevníma u oponujúcich:
„Keď postrehnem opozíciu, snažím sa viesť dialóg, ak sa to dá; no niektorí odporcovia sú presvedčení, že oni majú pravdu čo sa týka dogiem a obviňujú ma, že som heretik. Ak v týchto ľuďoch nenájdem duchovné dobro na základe toho čo povedia alebo napíšu, jednoducho sa za nich modlím. Bolí ma to, no pre zachovanie svojho zdravého rozumu sa tým nemôžem zaoberať.“
V roku 2016 napísali štyria katolícki kardináli pápežovi známy list, v ktorom ho žiadajú o objasnenie piatich závažných pochybností o dogmách, vyplývajúcich z apoštolskej exhortácie Amoris Laetitia, týkajúcich sa sv. prijímania pre rozvedených a civilne znovuzosobášených katolíkov, nerozlučiteľnosti manželstva a správnej úlohe svedomia. Pápež sa rozhodol neodpovedať na pochybnosti kardinálov a mnohí obhajcovia pápeža Františka tieto otázky interpretovali ako opozíciu voči nemu.
Onedlho nato jeden zo signatárov dubie, americký kardinál Raymond Burke povedal, že odpovedať na položené otázky je nevyhnutné, pretože bez ich objasnenia si tieto sporné body každý interpretuje po svojom:
„Cirkev prežíva nesmierny zmätok, najmä v súvislosti s týmito piatimi bodmi“, povedal Burke. „Ide v nich totiž o nemeniteľné morálne princípy. Ako kardináli sme usúdili, že je našou povinnosťou požadovať toto objasnenie najmä preto, aby ukončilo šíriaci sa zmätok, ktorý privádza ľudí do omylu.“
Kardinál Burke vyhlásil, že štyria kardináli napísali tento list
„s hlbokým vedomím ich zodpovednosti ako biskupov a kardinálov, ale aj s hlbokou úctou k Petrovmu stolcu (úradu pápeža), pretože pokiaľ Petrov úrad nepotvrdí tieto základné dogmatické princípy a disciplínu s nimi spojenú, do Cirkvi prenikne rozdelenie, ktoré je v priamom rozpore so samotnou jej podstatou.“