Jednou z najudivujúcejších čŕt katolicizmu je jeho komplexnosť, kam bez diskusie patrí aj ponímanie utrpenia. Je pravda, že na zemi existuje len málo inštitúcií, ktoré by investovali do zmiernenia utrpenia viac ako Cirkev. A predsa, kresťanstvo sa zrodilo z jedného monumentálneho aktu utrpenia, ktorým bola Kristova smrť na Kríži a Cirkev odvtedy učí, že prijať vlastné utrpenie má výkupnú hodnotu. Táto dualita sa naplno prejavila v marci tohto roku pri ceste pápeža Františka do Pietrelciny, rodiska pátra Pia a do San Giovanni Rotondo, miesta, kde je nemocnica a svätyňa, ktorú založil známy stigmatizovaný svätec.
Na jednej strane si išiel pápež František uctiť desiatky rokov trvajúce úsilie zmierňovať utrpenie poskytovaním kvalitnej zdravotnej starostlivosti chudobným, najmä z chronicky zaostalého talianskeho juhu. Na druhej strane prišiel „vzdať hold“, ako povedal taliansky kapucín páter Antonio Belpiede, „jedinému ´ukrižovanému´ kňazovi v dejinách Cirkvi“.
Existuje veľa svätých, ktorých si Cirkev uctieva pre ich stigmy, čiže päť rán Kristových na Kríži, no nikto z nich nebol kňazom; sv. František z Assisi bol napríklad diakonom. František si pripomenul 100 rokov od objavenia sa stigiem u pátra Pia, ako aj 50 rokov od jeho smrti v roku 1968.
Belpiede spomenul, že pápežov program návštevy sa musel dolaďovať na poslednú chvíľu kvôli práve prebiehajúcim silným dažďom v Taliansku. František odchádzal z Vatikánu o siedmej ráno a do malej komunity v Pietrelcine dorazil asi okolo ôsmej. Krátko si prezrel kaplnku a posedel pod brestom, pod ktorým sedával v tieni aj páter Pio. Na hlavnom námestí sa stretol s miestnymi veriacimi a s miestnym spoločenstvom kapucínov. O deviatej odišiel helikoptérou do San Giovanni Rotondo, kde musel pristáť na ihrisku, pretože to bolo jediné miesto, kam sa zmestila helikoptéra, a autom sa previezol do „Domu úľavy od utrpenia“, do veľkej nemocnice, ktorú dal v roku 1956 postaviť pod svojím patronátom páter Pio. Táto nemocnica sa považuje za jedno zo zariadení, poskytujúcich najúčinnejšiu zdravotnícku pomoc v Taliansku, aj v Európe.
Nemocnica má kapacitu 900 lôžok, rozdelených do 30 medicínskych a chirurgických oddelení, 50 klinických špecializácií a patrí sem aj „katalóg“ so zhruba 4.300 diagnostickými a terapeutickými službami. Každý rok tu prebehne 57.000 hospitalizácií a viac ako 1,3 milióna ambulantných vyšetrení. Pápež František tu navštívil oddelenie detskej onkológie; pozdravil sa s deťmi, trpiacimi na rozličné druhy rakoviny.
Pontifik sa potom presunul do svätyne „Panny Márie Milostivej“, kde sa stretol s komunitou kapucínov v San Giovanni Rotondo a potom sa pomodlil pri ostatkoch pátra Pia. Potom prešiel do chrámu Sv. Pia z Pietrelciny, kde odslúžil sv. omšu a pozdravil sa s miestnymi hodnostármi. Okolo jednej popoludní nasadol na helikoptéru a o druhej bol vo Vatikáne.
Pápež František bol tretím pápežom, po Jánovi Pavlovi II v roku 1987 a po Benediktovi XVI v roku 2009, ktorý išiel do San Giovanni Rotondo, hoci bol prvým, ktorý sa zastavil aj v Pietrelcine. Podľa Belpiedeho to trochu skomplikovalo logistiku, ale na druhej strane dodalo Františkovej ceste aspekt „kajúcnosti“: „Neobedoval s bratmi rehoľníkmi, ako Benedikt XVI. Je to kajúca púť Sv. Otca. Z jeho strany ide zjavne o vzdanie úcty tomuto stigmatizovanému mužovi. Páter Pio prežíval celú svoju kňazskú službu vo sviatostnom zjednotení s ukrižovaným Kristom. Akoby mu sám Pán povedal: ´Ty nie si iba kňaz, ale aj obeť, ako ja.´“
V Taliansku je páter Pio zrejme najznámejším svätcom 20. storočia a jeden z najznámejších a najobľúbenejších v celých dejinách; pokladajú ho za ikonu zľutovania a potechy obyčajných ľudí. Hlavným dôvodom, prečo v roku 2013 viedol pri online prieskume verejnej mienky o otázke, koho by chceli ľudia vidieť v roli budúceho pápeža kardinál Sean O´Malley z Bostonu, bolo, že vo svojom hnedom kapucínskom habite a s briadkou mnohým Talianom pripomínal pátra Pia. Na druhej strane kultúrni Taliani často hľadia na úctu k pátrovi Piovi podozrievavo, pretože ju vnímajú ako folklór, ako nekultivovanosť, a niekedy ako trápnosť.
Čo sa týka divov a zázrakov v súvislosti s pátrom Piom, hovorí sa najmä o jeho schopnosti vznášať sa nad zemou, čítať v mysliach ľudí alebo bilokovať. Väčšinu svojho života neopustil kláštor, no aj napriek tomu ho videli na tak vzdialených miestach ako Janov, Uruguay, Milwaukee, ako ľudí uzdravuje a potešuje. Z jeho tela sa šírila aj zvláštna vôňa ruží, tzv. „vôňa svätosti“.
Páter Belpiede hovoril o svojej skúsenosti, že zatiaľ čo v Taliansku sa úcta k pátrovi Piovi spája skôr so staršími, chudobnými a nevzdelanými veriacimi, v iných častiach sveta zbožná úcta k nemu „rýchlo rastie“, a to najmä v Afrike a medzi mladými. „Pre jednoduchosť je pokora nevyhnutná, tak to má byť, no páter Pio mal blízko aj k Giovannimu Battistovi Montinimu, pápežovi Pavlovi VI, a to bol muž mimoriadne kultivovaný a noblesný. Ak mu niektorí ľudia boli blízki, nebolo to pre ich kultivovanosť, ale pre ich odlišný pohľad na jeho život.“
Páter Charles Alphonse, indický kapucín povedal, že vidí jasné prepojenie medzi Františkom a pátrom Piom: „Obaja prežívajú hlboký súcit a zľutovanie s druhými, najmä s chorými, chudobnými a trpiacimi. Tak veľa ľudí trpí bez milosrdenstva, bez lásky, ktoré obaja ponúkajú tomuto svetu.“
Belpiede pripúšťa, že páter Pio nie je nevyhnutne bezchybným modelom dneška v každom ohľade: „Svätci nie sú neomylní, sú deťmi svojej doby. Páter Pio napríklad povedal o televízii hrozné veci, ktoré však nie sú nevyhnutne dogmou. Môžu sa mýliť a v súvislosti s pátrom Piom nechceme byť fundamentalisti, berúc absolútne každé jeho slovo vážne.“
Belpiede uviedol, že návšteva pápeža je dôležitým okamihom pre kapucínov, ktorí v Cirkvi predstavujú štvrtú najväčšiu mužskú rehoľu s 10.500 bratmi na celom svete: „Kapucíni sa usilujú o dobro vo svete. Sme jednoduchí a šťastní ľudia, ktorí prežívajú z tejto návštevy veľkú radosť.“
Chcel by som ešte dodať niečo za seba: Aj mňa vychovávali a vo viere formovali kapucíni, a to v 70-tych a 80-tych rokoch na planinách západného Kansasu. Ak chceme hovoriť o súcite a zľutovaní, tak ich schopnosť poradiť si s nezrelým, často protivným deckom, zameraným takmer výlučne na seba, a zmeniť ho na čosi podobné fungujúcej dospelej osobe, prinajmenšom v tých lepších dňoch, si zasluhuje poklonu ako jeden z najúžasnejších prejavov milosrdenstva všetkých čias.
Preto sa za bratov kapucínov v Pietrelcine a San Giovanni Rotondo modlím a prosím za nich. Z môjho pohľadu si to viac než zaslúžia.