V marci 2018 Vatikán zverejnil časti listu od pápeža Benedikta a katolícky svet akoby odrazu prišiel o rozum. Dôvod? V liste sa totiž hovorí, že „pápež František je mužom dôkladnej filozofickej a teologickej formácie“ a že 11-zväzkové teologické dielo o teológii pápeža „pomáha vnímať vnútornú spojitosť medzi dvoma pontifikátmi“ Františka a Benedikta.
Ľudia, ktorých sa tak či onak týka neúspech súčasného pontifikátu, nazvali tento list takmer okamžite falzifikátom. Jeden katolík, ktorému to vyrazilo dych, napísal na Twitteri:
„Tridsaťpäť rokov čítania, analyzovania a písania o diele Josepha Ratzingera mi poskytuje viac než dostatočný dôvod a skúsenosť aby som mohol povedať, že on by sa nikdy neuchýlil k takým otrepaným a neúplným bergogliánskym banalitám, aké sa nachádzajú v tomto liste.“
Bol to postoj, ktorý opakovali aj sociálne médiá. Ďalší zasa špekulovali o tom, že Benedikt je „väzňom“ Vatikánu; „zlej, ilegálnej mocenskej a peňažnej medzinárodnej inštitúcie“, zodpovednej za prevrat, ktorý zbavil Benedikta moci, atď. Meno Georgea Sorosa sa v mojich zdrojoch objavilo minimálne raz v spojení s najnovším vývojom.
V podstate každá nedokázateľná teória, ktorú ľudia majú o tom, prečo Benedikt abdikoval, kto je za tým a čo všetko ho teraz nútia robiť, sa prediera na povrch spoločne s túžbou po pomste – a to všetko po objavení sa krátkeho listu o niekoľkých knižkách, ktoré ako sa ukázalo, nemal predošlý pápež ani čas čítať.
Teraz to však začína byť zaujímavé. List v prvom rade jednoducho prečítal msgr. Viganò z Vatikánskeho úradu pre komunikácie počas prezentácie knižiek o teológii pápeža Františka, pričom výňatky z neho odzneli v neúplnom texte. V niektorých správach sa hovorí, že na prezentácii sa čítali iba časti listu, iné hovoria, že sa čítal celý. Inkriminovaný list od Benedikta sa spolu s knižkami objavil na propagačnej fotografii, poslanej médiám 12. marca 2018:
Prvé, čo si pochopiteľne všimnete, je štós knižiek napravo, ktorý zakrýva všetko, okrem podpisu predošlého pápeža. Celkom jasne je tam však vidieť nejaký text – vidíme slová „la saluto“ nad podpisom, ale to je všetko.
Čo si však ľudia nevšimnú okamžite – poväčšinou preto, lebo tzv. mäkko kresliaci objektív v okolí okrajov fotografie je bežnou štylistickou technikou – je, že dva spodné riadky prvej strany listu sú rozmazané do tej miery, že sú nečitateľné. Keď Sandro Magister vydal úplný text listu, pochopili sme, čo sa za touto šikovnou inscenáciou a aplikáciou niektorých photoshopových filtrov skrýva. S reálnym textom vedľa obrázku si človek môže domyslieť tvar slov: „Tuttavia non mi sento di scrivere su di essi una breve e densa pagina teologica perché in tutta la mia vita é sempre stato chiaro che ...“ Ide o úvodnú vetu tejto časti listu, ktorá v preklade znamená:
„Jednako sa však necítim na to, aby som napísal stručné a úplné vyjadrenie o nich (knižkách), pretože po celý svoj život sa riadim zásadou, že píšem a vyjadrujem svoj názor iba na knihy, ktoré aj skutočne prečítam. Žiaľbohu, aj keď len z fyzických dôvodov, nedokážem v takom krátkom čase prečítať týchto 11 malých zväzkov a to o to viac, že mám už iné povinnosti a záväzky, s ktorými som už dávnejšie súhlasil.“
Aj napriek tomu, že bývalý pápež celkom úprimne pochválil Františka, mal očividne námietky proti tomu, aby napísal niečo významnejšie o novej sérii teologických textov, keď povedal, že nemal čas na dôkladné prečítanie knižiek, o pomoc pri propagovaní ktorých ho požiadali, a kvôli zdravotnému a časovému obmedzeniu to ani neplánoval.
Toto však bolo už len prídavkom v ničivom ´voľnom páde´ vatikánskych PR. Dva predchádzajúce odseky by úplne stačili. A predsa niekto z Vatikánskeho úradu pre komunikácie zjavne usúdil, že Benediktove výrazne pozitívne slová o jeho nástupcovi nie sú dosť jednoznačné, a preto dal fotografiu s listom upraviť a menej empatickú časť fyzicky zakryť.
Oveľa prekvapujúcejšie však je, že Vatikán to priznal. Pripúšťa, že porušili to, čo Associated Press nazýva vo svojej správe „prísne štandardy, ktoré zakazujú digitálnu manipuláciu s fotografiami“, čo sú štandardy, ktoré dodržiava „väčšina nezávislých spravodajských médií“. Vatikán teda pripustil, že posledné dva riadky na prvej strane listu, kde Benedikt začína vysvetľovať prečo nemohol dotyčné knižky prečítať, rozmazali. Ako jediný dôvod svojho konania uviedli, že aj tak nemali v úmysle nikdy zverejniť úplné znenie listu.
Nedávno sa nám do domu vlúpal niekto, kto vedel, že naša rodina bude preč z mesta. Na základe nášho podozrenia páchateľa hneď zatkli a on sa priznal. Na otázku prečo to urobil, uviedol medzi inými veľmi úbohými dôvodmi aj ten, že „si nemyslel, že ho chytia“ – to akosi ´zmiernilo´ stupiditu toho, čo urobil. (To ho však nezachránilo pred odsúdením a trestom.)
A presne toto akoby tvrdil aj Vatikán: „Neplánovali sme zverejniť celý list, nemysleli sme si totiž, že nás niekto prichytí pri pokuse zavádzať verejnosť.“ Ale ich prichytili a tým si zničili svoju dôveryhodnosť aj u kedysi priateľsky naklonených svetských médií:
„Chýbajúci obsah priam pozoruhodne nahradil zmysel citácie textu, ktorý sa Vatikán rozhodol zvýrazniť", čo vo veľkom vypichovali samotné médiá. Tieto citáty naznačovali, že Benedikt prečítal celú sériu, súhlasil s ňou a v plnej miere ju odobril. Úprava fotografie svedčí o mnohom, pretože spravodajské médiá sa vo veci fotiek pápeža a udalostí, kam nemajú nezávislé médiá prístup, spoliehajú na vatikánskych fotografov.
Nepovieme nič nové, keď zopakujeme, že niektoré Vatikánske úrady zavádzajú verejnosť. Písali sme o tom už tu a tu a zrejme aj na inom mieste. Ide o priam tragicky opakujúcu sa tému, a jednu z tých, čo majú vážne následky priamo pre Svätú Stolicu. Keď sa im nedá dôverovať v niečom relatívne tak malom, čo potom vo veľkých veciach? Prečo by sme mali akceptovať čo hovoria – tvrdia alebo popierajú – ako niečo iné než ďalšiu nepravdu, ktorá im má pomôcť v snahe propagovať niečo svoje?
Najznepokojujúcejšie je však aj tak to, ako všetka táto nečestnosť a klamstvo ovplyvňujú veriacich. Ešte som nezažil, aby tak veľa katolíkov dospelo k okamžitému záveru, že niečo, čo vychádza v pápežovom mene, je podozrivé a falošné; a vôbec im to nemám za zlé a ani ich neodsudzujem. Aj ja som tak reagoval, keď pápež Benedikt údajne zaujal odmietavé stanovisko ako reakciu na náš príbeh o treťom tajomstve a pátrovi Dollingerovi. (Odvtedy už aj verím, že to môže byť reálne, ale to už je iný príbeh.)
V tomto prípade som sa po celý čas domnieval, že vyjadrenie solidarity medzi dvoma pápežmi v tomto liste je autentické – prečítajte si tento skvelý článok od Hilary Whiteovej v The Remnant, ak chcete porozumieť prečo – avšak pripustenie viny zo strany Vatikánu odstránilo všetky moje pretrvávajúce pochybnosti. Prečo sa namáhajú napísať falošný list – a potom upraviť jeho fotku – keď aj tak nepotvrdzuje vec, ktorú sa usilovali spropagovať?
Čo však určite nie je falošné, je hnev a pocit zrady u mnohých katolíkov – hnev a pocit zrady, ktorý sa vďaka tejto udalosti ešte viac prehĺbi.