Začiatkom tohto roka pápež František kritizoval „falošné správy“. Vo februári varoval pred „ľstivým hadom“, ktorým sú falošné správy. Nazval ich „znakom netolerantného a precitlivelého postoja, ktorý vedie len k šíreniu arogancie a nenávisti“. Teraz však „falošné správy“ siahajú až k Vatikánskym bránam a viedli k rezignácii vedúceho funkcionára Vatikánskych komunikácií.
Vatikánski funkcionári pripustili manipuláciu s fotografiou, zaslanou médiám. Na fotke je list bývalého pápeža Benedikta XVI tajomníkovi Vatikánskych komunikácií msgr. Dariovi Viganò, v ktorom vyjadruje uznanie novej sérii kníh pápeža Františka o teológii. Naznačuje spôsob, akým knižky „pomáhajú čitateľovi vnímať vnútornú spojitosť medzi dvoma pontifikátmi (Benediktovým a Františkovým), so všetkými odlišnosťami v štýle a temperamente.“ Tých, čo vnímajú Františka ako zjavne odlišného od jeho predchodcu, odmieta ako trpiacich „smiešnymi predsudkami“.
List prišiel ako vítaný „balzam“ na rany, utŕžené v boji, ktorý počas Františkovho pontifikátu neustále búrlivo prebieha. Pápežove neortodoxné metódy robia z Františka v očiach jeho kritikov nebezpečnú postavu pre budúcnosť Katolíckej cirkvi; osobnosť, ktorú jej „liberalizujúce“ tendencie a priamočiarosť vyčleňujú z metodického konzervativizmu Benedikta XVI.
Konzervatívny reportér New York Times Ross Douthat jasne sformuloval obavy mnohých katolíckych konzervatívcov, keď napísal, že „pápež nielen že dáva najavo napätie (medzi pokrokovým a konzervatívnym táborom), ale ho ešte zvyšuje, povzbudzuje svojich spojencov k ambicióznosti a odsúva rozčarovaných konzervatívcov, naklonených tradicionalizmu. Podobne ako niektorí neprezieraví stredovekí pápeži, aj František pretláča svoju autoritu ako pápeža až na hranicu – tentoraz teologickú, nie svetskú, čo však neznamená, že je preto menej nebezpečná.“
Z tohto hľadiska bol Benediktov list priam životne dôležitý. Jeho zdanlivá podpora Františka a trvanie na spojitosti jeho pontifikátu s Františkovým mali oklamať konzervatívnych kritikov – radšej vytvárať imidž, že Františkov pontifikát, vzdialený od radikalizmu a extrémizmu, leží bezpečne v rámci Overtonovho okna akceptovateľnej katolíckej náuky a praxe. (Overtonovo okno – oblasť myšlienok, ktoré sa dajú tolerovať vo verejnej diskusii; pozn. prekl.) Vatikán sa zjavne stále pridŕža tohto príbehu. Viganò, prefekt Vatikánskeho departmentu pre komunikácie, prezentoval novinárom na tlačovej konferencii tento list očividne ako súčasť úsilia zviditeľniť Benediktov obdiv a úctu voči svojmu nástupcovi.
Až na to, že Benedikt v skutočnosti nechválil Františkovu teológiu, ani knižky, ktoré vidíte na obrázku, do takej miery a tak, ako tvrdí Vatikán. Vatikán totiž radšej rozmazal posledné dva riadky prvej strany listu; riadky s tým najdôležitejším obsahom – že Benedikt nemal čas dôkladne prečítať spomínané knižky, ani plne a zodpovedne zhodnotiť teologický prínos Františkovho pontifikátu. Benediktove poznámky sú preto poväčšinou skôr zhovievavým súhlasom, než bezvýhradným a nadšeným súhlasom, ako ho prezentuje Vatikán.
Po pochybnostiach, ktoré vyjadril taliansky novinár Sandro Magister, ktorý sa zúčastnil tlačovky o nezrovnalostiach medzi fotografiou a dlhšou verziou listu, čítanou novinárom, Vatikán pripustil pre Associated Press, že v skutočnosti rozmazal list, ktorý však aj tak nikdy nebol v plnom znení určený pre verejnosť. Podľa The New York Times vatikánsky hovorca odmietol vysvetliť, prečo to urobili. Svetské médiá a fotografi majú často zamedzený prístup na udalosti vo Vatikáne (alebo majú len obmedzený počet pozvaní), preto sa takmer výlučne spoliehajú na informácie priamo zo samotného Vatikánu. Teraz však dôveryhodnosť týchto informácií získala veľmi vážne trhliny. Vatikán sa doteraz za svoj skutok neospravedlnil, čo konzervatívni kritici považujú za dôkaz Františkovej nedôveryhodnosti. Damian Thompson z pravicového The Spectator nazval to, čo urobili s listom „amatérskym a zahanbujúcim trikom“ a zároveň sa pýta, či máme veriť „spoľahlivosti, povedzme, informácií, pochádzajúcich z Vatikánu, vrátane vyhlásení najvyššieho pontifika.“
Týždeň po vypuknutí tohto škandálu požiadali katolícki konzervatívci o uvedenie znenia celého listu na vytvorenom virálnom Twitter hashtagu #releasetheletter, čo Vatikán následne aj urobil. Celý list odhalil, že Benedikt vyjadril vážne pochybnosti o istom teológovi, autorovi jednej z knižiek o Františkovi, ktorý ju začal „nepriateľským“ a „antipápežským“ postojom voči teológii jeho, ale aj jeho predchodcu Jána Pavla II.
Viganò zo svojej funkcie následne rezignoval. Digitálna manipulácia s fotografiami pre mediálne účely je všeobecne považovaná za porušnie žurnalistickej etiky. V smerniciach AP sa uvádza, že „žiadny prvok nesmie byť digitálne skreslený, pridaný, či ubratý z nijakej fotografie“.
Hoci rozmazanie Benediktových slov nemení celkovo znenie listu, určite podstatne znižuje stupeň, do akého sa mal tento list pokladať za jednoznačnú chválu Františkovho pontifikátu. Tento incident preto predstavuje nezvyčajne biednu optiku zo strany pápeža, ktorého vzťah a zručnosť v narábaní so svetskými médiami je všetkým možným, len nie bezprecedentným spomedzi pápežov tejto doby. Je to ironické, pretože reformovanie Vatikánskych médií bolo súčasťou širšieho Františkovho reformačného úsilia, pričom Vignanòv sekretariát pre komunikácie bol zriadený len v roku 2015.
To, že Františkovi stúpenci vo Vatikáne sú na ústupe, naznačuje aj tento „majstrovský“ kúsok, aj napriek tomu, že prekračuje hranice poctivosti a čestnosti. Je zároveň aj dôkazom čoraz menšej popularity nedávnych Františkových rozhodnutí, ako bolo aj jeho zamietnutie sťažnosti na čílskeho kňaza, ktorý potenciálne umožnil obťažovanie dieťaťa svojmu kolegovi, pričom to označil len za „utŕhanie na cti“.