Na pápeža Františka vyvíjajú nátlak z Poľska proti jeho reforme postoja Cirkvi k otázkam morálky.
Nedávno viac ako 140.000 Poliakov podpísalo petíciu, v ktorej naliehavo vyzývajú svojich biskupov, aby zostali verní pravej náuke Cirkvi aj po Amoris Laetitii a aby odolali tlaku nemeckej hierarchie sprístupniť sväté prijímanie cudzoložníkom. Keď sa poľskí biskupi stretli, aby v súvislosti s AL prediskutovali jej nové usmernenia, väčšina z nich podporila návrh kráčať v stopách Jána Pavla II a odmietať sväté prijímanie civilne znovuzosobášeným katolíkom.
Kritika zo strany Poliakov sa očividne dostala až k Sv. Otcovi. V stredu na generálnej audiencii pápež hovoril o Najsvätejšej Eucharistii. Na konci pozdravil cudzojazyčné skupiny a poľským pútnikom, ako sa vraví, „hodil kosť“, keď povedal: „Vieme, že nikto, kto sa dopustí ťažkého hriechu, by nemal pristúpiť k svätému prijímaniu, pokiaľ najprv nedostane rozhrešenie vo sviatosti zmierenia.“
I keď je pápež známy tým, že rozličným skupinám hovorí odlišné veci, aby ich uspokojil, jeho vyhlásenie poľským pútnikom dokazuje, že starosti Poliakov vo Vatikáne registrujú.
Snahu podporiť pápeža bolo vidno aj minulý týždeň počas tzv. aféry „Lettergate“, keď Vatikán digitálne upravil fotografiu listu od emeritného pápeža Benedikta, aby to vyzeralo, že podporuje novú teológiu pápeža Františka.
Za účelom získania podpory verejnosti poslal pápež arcibiskupa Angela Becciu, aby sa v jeho mene ospravedlnil za jeho faux pas, keď nazval matku ôsmich detí „nezodpovednou“ a keď ´varoval´ pred katolíkmi, množiacimi sa ako „zajace“.
Aj minulý týždeň plnil Becciu úlohu získavať sympatie pápežovi Františkovi. V zastúpení štátneho vatikánskeho sekretariátu uviedol, že pápeža zraňuje kritizovanie jeho vernosti: „I keď je Svätý Otec pokojný, aj on je len človek a tiež trpí. Niektorí kritici, i keď možno neúmyselne, zasiahnu človeka priamo do srdca.“
Becciu konkrétne spomenul obvinenie, že pápež „zrádza náuku Cirkvi“, čo, ako povedal, nie je pravda: „To nie je pravda. Pápež to neakceptuje; ide o najzávažnejšie obvinenie, aké môže niekto vzniesť.“
Napriek faktu, že nesúhlas Poľska si vo Vatikáne všimli, ostane to zrejme celé bez úžitku, pretože v súvislosti so snahou o verejnú podporu pápeža by išlo o negatívny vplyv. Rozliční kardináli sa nespočetne veľakrát usilovali presvedčiť pápeža Františka aby bránil tradičnú náuku Cirkvi, no stretli sa skôr s odvetným opatrením, než so zmenou.
Pápežovu nevôľu voči poľskej hierarchii môžeme vypozorovať z faktu, že z Poľska nevymenoval ani jedného kardinála. Od odchodu na odpočinok krakowského kardinála Stanislawa Dziwisza v decembri 2016 má Poľsko fakticky len jediného aktívneho kardinála, a to vo Varšave. Historické kráľovské hlavné mesto Krakow ostalo tým pádom bez kardinála. A len tak mimochodom – Krakow je sídelným miestom, z ktorého svet získal kardinála Karola Wojtylu, neskoršieho pápeža Jána Pavla II.
Či toto očividné „nepriateľstvo“ pápeža voči Poľsku pretrvá alebo nie, ukáže sa najneskôr v júni tohto roku, kedy sa bude konať ďalšie zhromaždenie kardinálov. Bude medzi šiestimi novými kardinálmi, ktorých vymenuje Sv. Otec aj nejaký poľský prelát, aby aspoň nahradil toho jediného, ktorého v Poľsku majú a ktorý do júna aj tak prekročí limitujúci vek 80 rokov?