Európsky vývoj smerom k post-kresťanskej spoločnosti je znázornený výskumom, ktorý preukazuje, že väčšina mladých ľudí v rôznych krajinách sa neriadi náboženstvom.
Z prieskumu respondentov vo veku od 16 do 29 rokov vyplýva, že Česká republika je najmenej náboženskou krajinou v Európe, pričom 91% tejto vekovej skupiny tvrdí, že sa nehlási k žiadnemu náboženstvu. 70% až 80% mladých dospelých v Estónsku, Švédsku a Holandsku sa tiež považuje za neveriacich.
Najviac náboženskou krajinou je Poľsko, kde sa iba 17% mladých dospelých považuje za neveriacich, za ním nasleduje Litva s 25%.
Vo Veľkej Británii sa iba 7% mladých dospelých hlási k anglikánskej cirkvi, menej ako 10% sa zaraďuje ku katolíkom. Mladí moslimovia, okolo 6% čoskoro predstihnú tých, ktorí si myslia, sú súčasťou ustanovenej cirkvi v krajine.
Čísla sú publikované v správe s názvom Európska mládež a náboženstvo, ktorú uverejnil Stephen Bullivant, profesor teológie a sociológie náboženstva na Univerzite St Mary v Londýne. Táto správa je založená na údajoch z európskeho sociálneho prieskumu medzi rokmi 2014 -2016.
Náboženstvo „vymiera“, povedal. „Až na niekoľko viditeľných výnimiek sa mladí ľudia nehlásia k náboženstvu, alebo ho nepraktizujú.“
Tento vývoj je stále jasnejší. „Kresťanstvo ako štandard, ako norma je preč, pravdepodobne nadobro preč - alebo prinajmenšom na nasledujúcich 100 rokov,“ povedal Bullivant.
Avšak existujú aj značné rozdiely, povedal. „Susediace krajiny, ktoré majú podobné kultúrne zázemie a históriu, majú veľmi odlišné náboženské profily.“
Dve najviac náboženské krajiny, Poľsko a Litva, a dve najmenej náboženské, Česká republika a Estónsko sú postkomunistické štáty.
Podobný trend, ako pri hlásení sa k náboženstvu, sa opakoval, keď sa mladých ľudí pýtali na praktizovanie náboženstva. Len v Poľsku, Portugalsku a Írsku respondenti uviedli, že viac ako 10% navštevuje sv. omše aspoň raz týždenne.
V Českej republike 70% mládeže vo výskume prehlásilo, že nikdy nechodili do kostola a ani na iné bohoslužobné miesto a 80% uviedlo, že sa nikdy nemodlili. Vo Veľkej Británii, Francúzsku, Belgicku, Španielsku a Holandsku medzi 56% až 60% respondentov označilo, že nikdy nenavštívili kostol a medzi 63% a 66% opýtaných uviedlo, že sa nikdy nemodlili.
Medzi tými, ktorí sa identifikovali ako katolíci, existovali veľké rozdiely v úrovniach praktizovania viery. Viac ako 80% mladých Poliakov uviedlo, že sú katolíci a približne polovica z nich chodí na omšu aspoň raz za týždeň. V Litve, kde 70% mladých dospelých uvádza, že sú katolíci, iba 5% chodí každý týždeň na omšu.
Podľa Bullivanta, mnohí mladí Európania „budú pokrstení, a potom už nikdy znovu neprekročia bránu kostola. Náboženská identita sa jednoducho neprenáša z rodičov na deti. Len to cez ne pretečie.“
Údaje za Spojené kráľovstvo boli čiastočne vysvetlené vysokou mierou imigrácie, dodal. „Jeden z piatich katolíkov vo Veľkej Británii sa nenarodil vo Veľkej Británii.“
„Taktiež vieme, že moslimská pôrodnosť je vyššia ako všeobecná populácia a moslimovia majú taktiež oveľa vyššiu udržateľnosť svojho náboženstva.“
V Írsku došlo v posledných 30 rokoch k významnému poklesu nábožnosti, „ale v porovnaní s ktoroukoľvek inou krajinou v západnej Európe, Írsko stále vyzerá dosť nábožne,“ povedal Bullivant.
„Novým štandardom je „žiadne náboženstvo,“ a tých pár ľudí, ktorí sú veriacimi vníma, že plávajú proti prúdu,“ povedal.
„Za 20 alebo 30 rokov budú hlavné cirkvi menšie, avšak tí, čo v nich zostanú, budú svojej viere naozaj oddaní.“