Vzácne interview - spomienky Benedikta XVI na jeho spoluprácu s Jánom Pavlom II

567
Zuzana Smatanová
Kultúra života

V dlhších výňatkoch z interview, publikovaných v talianskych novinách, hovorí Benedikt XVI o období svojej spolupráce s Jánom Pavlom II, pričom vysoko vyzdvihuje svätosť a oddanosť pravde zosnulého pápeža.

„Čím dlhšie som s ním spolupracoval, tým mi bolo jasnejšie, že Ján Pavol II je svätec“, povedal tento pontifik na odpočinku v rámci interview, ktoré poskytol novinárovi Wlodzimierzovi Redziochovi. Časti tohto interview sa objavili aj v talianskom Corriere della Sera zo dňa 7. marca.

Interview vyšlo ako súčasť knihy pod názvom: „Po boku JPII: priatelia a spolupracovníci rozprávajú“, ktorú vydala talianska tlačová agentúra ´Italian Edizioni Ares´. Redzioch pôvodne požiadal o interview v novembri 2013, Benedikt s ním súhlasil a dokončil ho v januári tohto roku.

V interview si penzionovaný pontifik Benedikt XVI spomína, že prvýkrát sa s Jánom Pavlom II stretol počas konkláve, v ktorom bol za pápeža zvolený Ján Pavol I. Pri rozhovore zistili, že každý z nich čítal diela toho druhého, a že už dávnejšie sa chceli navzájom stretnúť. Keď zistil, že vtedajší kardinál Wojtyla, ktorý viedol v roku 1976 duchovné cvičenia pre pápeža Pavla VI cituje jeho dielo „Úvod do kresťanstva“, Benedikt poznamenal, že „vnútorne zažil, že ich oboch očakáva vzájomné stretnutie“.

„V prvom rade som si však okamžite uvedomil a pocítil úžasnú fascináciu, ktorú vyžaroval a zo spôsobu akým sa modlil som sa presvedčil, ako hlboko je spojený s Bohom.“ 

Počas rozhovoru o tom, ako ho Ján Pavol II vymenoval za prefekta Kongregácie pre náuku viery, si Benedikt spomína ako mu tento blahoslavený dovolil pokračovať v publikovaní teologických diel pre jeho domovskú diecézu, a že bol „k nemu vždy veľmi láskavý, vľúdny a dobrý“ a vypomáhal mu svojimi radami.

V priebehu ich vzájomnej spolupráce sa vyskytli určité problémy v doktrinálnej oblasti, z ktorých ako jeden zo závažnejších spomína Benedikt ´teológiu oslobodenia´:

„V Európe a v Severnej Amerike prevládol názor, že pôjde o dobro pre chudobných a preto ju treba schváliť. Tak či onak, išlo o omyl. Chudobní a ich biedne životné podmienky boli nepochybne ústredným motívom ´teológie oslobodenia´, avšak vo veľmi špecifickej perspektíve ... Hovorilo sa, že nešlo o konkrétnu pomoc, či reformy, ale skôr o veľký prevrat, z ktorého by povstal nový svet. Kresťanská viera, ktorá bola použitá ako hnacia sila tohto revolučného hnutia, ho však zmenila na politickú silu. Zneužitiu kresťanskej viery sa treba vzoprieť práve pre dobro chudobných, ako aj v mene služby, ktorú im týmto preukazujeme.“

Benedikt poukázal na skúsenosť Jána Pavla II v Poľsku s marxizmom, ktorý nazval „krstnou matkou teológie oslobodenia“ a zdôraznil, že práve marxizmus bol podstatou jeho bolestnej skúsenosti, ktorá mu objasnila, že je nevyhnutné premáhať tento druh ´oslobodenia´.

Emeritný pápež sa v rozhovore vrátil k svojmu rozhodnutiu otvoriť proces blahorečenia a svätorečenia Jána Pavla II, a skrátiť čas, stanovený kanonickým právom, pretože, ako poznamenal, bol už po dlhé roky presvedčený o svätosti tohto blahoslaveného pre „jeho hlboký a vrúcny vzťah s Bohom“, ako aj pre jeho „úplnú sústredenosť v Pánovej prítomnosti“.

„Práve odtiaľto pramenila jeho radosť a šťastie, a to aj napriek veľkej únave, ktorú musel vydržať, ako aj odvaha, s ktorou plnil svoju úlohu v naozaj ťažkej dobe. Ján Pavol II si nevyžadoval potlesk, ani sa neobzeral okolo seba v obave ako ľudia prijmú jeho rozhodnutia. Vždy konal vo svojej viere a z presvedčenia a bol pripravený prijať aj údery."

 
Odvaha povedať pravdu je v mojich očiach prvoradým kritériom svätosti. Len vďaka vzťahu Jána Pavla II s Bohom dokážeme pochopiť neúnavné plnenie jeho pastoračných povinností.“

Podľa Benedikta bola jeho oddanosť „nevyčerpateľná, čo sa nedá vysvetliť inak, len jeho absolútne radikálnou odovzdanosťou Bohu. Táto odovzdanosť sa však neobmedzovala iba na jeho veľké cesty, ktoré podnikal, ale najmä na bežný život, ktorý každý deň začínal svätou omšou a ktorý pokračoval dlho do noci.“ Pokiaľ ide o fakt, že Cirkev oficiálne uznala svätosť „jeho“ (Benediktovho) pápeža Jána Pavla II, keďže bol jedným z najbližších spolupracovníkov tohto blahoslaveného, Benedikt XVI potvrdil, že „jeho spomienky na Jána Pavla II sú naplnené vďačnosťou“.

„Nedokázal by som ho kopírovať a ani som sa o to nepokúšal, usiloval som sa najlepšie ako som vedel niesť a odovzdávať ďalej jeho odkaz a jeho dielo. A som presvedčený, že aj dnes ma jeho láskavosť sprevádza a ochraňuje jeho požehnanie.“

Monografia, vydaná pri príležitosti svätorečenia bl. Jána Pavla II (2014), obsahuje spomienky mnohých jeho najbližších priateľov a spolupracovníkov, vrátane kardinála Stanislawa Dziwisza, arcibiskupa Emeryho Kabonga a arcibiskupa Mieczyslawa Mokrzyckého. Súčasťou knihy sú aj rozhovory s bývalým riaditeľom tlačového strediska Svätej Stolice Joaquinom Navarro-Vallsom, s celoživotnou priateľkou blahoslaveného pápeža Wandou Poltawskou, s postulátorom jeho procesu svätorečenia, pátrom Slawomirom Orderom a s mnohými ďalšími.

Corriere della Sera je ten istý taliansky denník, ktorý nedávno uverejnil interview s pápežom Františkom, v ktorom pontifik hovoril o kľúčových témach v Cirkvi, vrátane blížiacej sa Synody biskupov.