21. marca odtweetoval známy horlivý ateista Richard Dawkins z Guardianu reakciu, ktorú som si musel prečítať dvakrát: „Predtým ako sa zaradujeme v smrteľných mukách relatívne vľúdneho a láskavého kresťanského náboženstva, spomeňme si na rýmovačku z desivej poémy Hillaire Bellocovej (o malom Jimovi, ktorého potom, ako ujde svojej pestúnke v zoo, zožerie lev) ‘Always keep a-hold of nurse, for fear of finding something worse’ (Vždy sa radšej drž pestúnky, aby ťa nepostihlo niečo zlé)“.
Guardian uviedol (ako aj ja v roku 2016 na tomto mieste), že kresťanstvo vo Veľkej Británii úplne kolabuje: viac ako polovica Britov sa už vôbec nemodlí, ani nenavštevuje bohoslužby, a ohromujúcich 70 percent mladých vo veku medzi 16 až 29 rokov sa nepriznáva k žiadnemu známemu náboženstvu.
Zdá sa však, že Dawkins akosi mení svoj tón. A predsa je to ten istý človek, ktorý kedysi argumentoval, že štát potrebuje chrániť deti pred veriacimi rodičmi, ktorí im „vštepujú“ náboženskú ideológiu, pričom zásadne odmietal základnú koncepciu rodičovských práv ako obrovský nezmysel. Podľa jeho názoru boli osvietení ateisti, ktorí riadili štát, oveľa fundovanejší rozhodovať o tom, čo je pre dieťa najlepšie, než jeho vlastní rodičia.
Dawkinsova náhla nostalgia za kresťanstvom však nie je žiadnym momentálnym výstrelkom. Ateisti si totiž čoraz viac uvedomujú, že západné národy sa už nerozhodujú medzi svetským osvietenectvom a židovsko-kresťanskými tradíciami, ale že medzeru, ktorá sa vytvára kolabovaním kresťanstva, vypĺňajú náboženské tradície prichádzajúcich migrantov, prisťahovalcov a utečencov.
Vo väčšine krajín ide o islam. Ako sa kríza kultúry v Európe šíri, Dawkins prehadzuje výhybku, a od poukazovania na kresťanstvo ako na niečo pred čím treba deti chrániť, prechádza k poukazovaniu na jeho „dobrú, vľúdnu a láskavú“ stránku. LifeSite uvádza, že Dawkins kresťanstvo dokonca bráni:
„Nepoznám kresťanov, ktorí by vyhadzovali do vzduchu budovy, ani som nikdy nepočul o kresťanovi, ktorý by bol samovražedným atentátnikom, a ani neviem o žiadnej kresťanskej denominácii, v ktorej by boli presvedčení, že trestom za odpadlíctvo je smrť.“
Podobný prípad je aj Bill Maher, ateistický moderátor HBO, ktorý vytvoril celý dokument, zosmiešňujúci kresťanstvo. Odjakživa tvrdil, že kresťanstvo je hlúpe, teraz si však uvedomuje, že islam predstavuje pre ľudí ako je on oveľa väčšie nebezpečenstvo. Mahera pravidelne pranierujú a obviňujú z „islamofóbie“, pretože vyslovene uvádza, že kresťanstvo je, podobne ako hovorí Dawkins, „dobré vľúdne a láskavé“, zatiaľ čo islam predstavuje pre Západ hrozbu. Bolo veľmi zvláštne sledovať, ako Maher obraňuje kresťanstvo v televízii, a veľmi príjemné pozorovať zarazený a zmätený výraz na tvárach tých, čo s ním robili rozhovor.
Aj známa ateistka, Ayaan Hirsi Ali, už dlhé roky kritizuje islam po tom, čo prežila detstvo v Somálsku, kde jej brutálne zmrzačili genitálie a odkiaľ pred hrozbou vynúteného manželstva ušla do Európy. Tvrdí, že jediným riešením tejto pokračujúcej krízy kultúry sú kresťania, ktorí by mali začať obracať na vieru moslimov. Keď som v interview s Markom Steynom spomenul ako ma prekvapil Aliovej návrh, on sa len zasmial a odvetil, že jediný dôvod prečo mi to vyrazilo dych je, že táto ateistka sa vyjadruje v súvislosti s kresťanstvom oveľa presvedčivejšie, než arcibiskup z Canterbury.
Aj brilantný britský filozof sir Roger Scruton, ktorý sa minulý mesiac pridal ku mne na podcaste, v diskusii o tradicionalizme a o kolapse západnej civilizácie, tiež zápasí so svojím neverectvom. Povedal mi, že židovsko-kresťanská tradícia je základ základov – bez nej by sme totiž nemali západnú civilizáciu. Sám Scruton sa teraz centimeter po centimetri vracia späť k viere, ba dokonca nabáda mladých ľudí, aby sa vrátili do kostolov.
Aj známy Dr. Jordan B. Peterson, ktorý stále zápasí s kresťanskou vierou a nie je rozhodnutý či uveriť alebo neuveriť v historičnosť zmŕtvychvstania Ježiša Krista, je tak či onak presvedčený, že kresťanstvo v sebe zahŕňa základné pravdy, bez ktorých naša kultúra neprežije.
Douglas Murray, ktorý pred niekoľkými týždňami v mojej show rozprával o svojej skvelej knihe The Strange Death of Europe: Immigration, Identity, Islam (Podivná smrť Európy: imigrácia, identita, islam), hovoril aj o kresťanstve ako o pozitívnej veci a hoci zostáva ateistom, sám seba nazýva „kresťanským ateistom“. Keď skúmal tzv. „krízu kultúrnej dôveryhodnosti“ Európy tiež si uvedomil, že to, čomu sa Európa viac ako polstoročie vyhýbala, začína teraz chápať ako veľmi podstatné a dôležité.
Je zjavné, že mnoho ľudí si uvedomuje, že keď sme sa rozhodli odhodiť od seba kresťanstvo, zrejme sme si neuvedomili čo zahadzujeme – a pred čím všetkým nás chránilo. Je veľmi kuriózne, ako poznamenal aj Steyn, že mnohí ateisti sa v súvislosti s kresťanstvom vyjadrujú oveľa presvedčivejšie, než samotní kresťania. I keď sa kresťanské cirkvi nahlas ospravedlňujú za hriechy kresťanstva v dejinách, mnohí prominentní neverci poukazujú na hodnotu kresťanstva, ba niektorí z nich dokonca obhajujú opätovné zváženie prijatia viery do spoločnosti, ktorá sa jej vzdala a opustila ju.
Jedna vec je však istá – keď už samotní ateisti a agnostici upozorňujú na to, že kresťanstva sa vzdávame na vlastné riziko a nebezpečenstvo, mali by sme tomu venovať už naozaj zvýšenú pozornosť.