Pod celkovým vedením pápeža Františka sa Katolícka cirkev v súčasnosti javí, že sa utápa v kontexte zmätku a protirečení.
Jedného dňa čítame , že „francúzsky kňaz v televíznom rozhovore oznámil, že pápež František schvaľuje jeho požehnávanie homosexuálnych párov.“
V ten istý deň príde správa, že:
Novopostavený biskup portugalského mesta Porto, Manuel Linda, zrejme odmieta katolícku doktrínu, že rozvedení a neplatne znovu zosobášení katolíci by sa mali zdržať pohlavného styku. V nedávnom rozhovore uviedol: „Som presvedčený, že ak tak urobia, tak to vlastne nie je rodina.
Obaja klerici figurujúci v týchto správach sú Vatikánu dobre známi. Obaja zaujali stanoviská, ktoré sú v rozpore s dlhoročnou cirkevnou doktrínou.
A pritom si navzájom protirečia a vyvracajú fakty. Ak neexistuje žiadna rodina bez pohlavného styku, aký zmysel prináša v akejkoľvek forme požehnanie homosexuálnemu partnerstvu, v ktorom je sexuálny styk evidentne nemožný?
Čokoľvek robia homosexuálne páry s orgánmi, ktoré Boh zamýšľal vytvoriť na plodenie, nie je vôbec vo svojej podstate „sexuálne/pohlavné“ od prirodzenosti. Nie sú zdôraznené odlišnosti, ani nedochádza k aktu rozmnožovania, kde by tieto odlišnosti splnili ciel, pre ktorý ich Boh prvotne utvoril.
Biblické vysvetlenie Božieho stvorenia predstavuje ľudský sexuálny rozdiel v kontexte odhalenia najdôležitejšieho a najzákladnejšieho faktu o Božom zámere pre ľudstvo:
Učiňme človeka na svoj obraz, podľa našej podoby... Boh stvoril človeka podľa vlastného obrazu, podľa obrazu Boha ho stvoril; muža a ženu ich stvoril. A Boh im povedal: „Ploďte a množte sa.“
Biblia nám hovorí, že Kristus je Božie Slovo Stvorenia, skrze ktoré sa všetko stvorilo. Preto bol práve výrazom Božej vôle, ktorá nás stvorila mužom a ženou.
Takže určite vie, o čom hovorí, keď skúma farizejov, ktorí sa pýtajú: „Nečítali ste, že už na začiatku ich Boh stvoril ako muža a ženu. A potom povedal: Preto muž opustí svojho otca i matku a pripojí sa k svojej manželke a dvaja budú jedno telo. Takže potom už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, človek nech nerozlučuje. (Mk 10,7-9)
V súčasnosti máme viac dôvodov ako kedykoľvek predtým, aby sme porozumeli, že tento odkaz na telesnú jednotu nie je len metaforou. Je to presný opis vzťahu muža a ženy v DNA ich potomstva. V telesnej kompozícii ich potomstva sa dve stali jedným telom.
Nie je zlomyseľnosťou zavádzať ľudí, ktorí odklonia svoje telo od Božieho úmyslu, aby si mysleli, že sú požehnaní? Používajú ho, aby uctievali svoju vlastnú vôľu, vášeň a potešenie. To je modlárstvo, ktoré Boh jednotne odsudzuje.
A ak Boh nepožehná to, čo robia, ale odmieta to ako cudzoložstvo, kto sme my, aby sme sa zúčastňovali na súde Jeho vôle?
Ak sme úprimne ochotní slúžiť ako nástroje ich spásy, ako to urobil Kristus, ako by sme im nemali hlásať pokánie (a teda aj sebe), ako to kázal Kristus? (cf. Jn 8, 21-59)
Týmto spôsobom môžeme žiť v nádeji, že tí, ktorí tušia celistvosť Kristovej pravdy, ktorá im bola podaná s úprimnosťou, budú hnaní silou tejto pravdy, aby ho prijali. Možno potom „nezomrú vo svojich hriechoch“, pretože im bola povedaná pravda namiesto nejakej príjemnej lži.