Podľa kritikov Emmanuel Macron zotrel hranicu, ktorá po generácie udržiavala francúzsku vládu od náboženských zásahov. Dôvodom má byť Macronova výzva na silnejšie väzby medzi štátom a Katolíckou cirkvou.
Táto otázka je obzvlášť citlivá v historicky katolíckom Francúzsku, kde boli v roku 1905 záležitosti viery a štátu oddelené zákonom, a ktoré je dnes domovom najväčších európskych komunít židov a moslimov.
Prezidentove komentáre nemuseli vzbudiť toľko pozornosti, ak by si ich nechal na záver svojho hodinového prejavu v pondelok v noci k cirkevným hodnostárom v Paríži, kde začal prejav poukázaním na to, že už len zabezpečenie takéhoto zhromaždenia bolo úspechom samo osebe.
"Ak tak učiníme, musí to byť preto, že niekde zdieľame pocit, že došlo k poškodeniu vzťahu medzi Cirkvou a štátom, že nastal čas pre nás oboch, pre vás a pre mňa, aby sme to napravili."
Kritici, mnohí jeho prirodzení politickí oponenti, ho vyzvali k zodpovednosti.
"Trvalo to tri storočia občianskych vojen a bojov dostať sa sem, kde sme dnes a nie je absolútne žiaden dôvod, aby sme sa vracali v čase... kvôli intelektuálnemu rozmaru prezidenta," povedal tvrdý ľavičiar Jean-Luc Melenchon, prezidentský kandidát vo voľbách, v ktorých sa vlani v máji dostal Macron k moci.
Bývalý premiér Manuel Valls a šéf Socialistickej strany Olivier Faure uviedli, že oddelenie cirkvi a štátu musí zostať základom politického života v krajine, v ktorej verejní zamestnanci nesmú nosiť moslimské šatky a iné odevy s náboženským významom.
Kritické boli aj skupiny bojujúce za práva gayov, ktoré viedli trpkú kampaň proti Cirkvi v otázke zavedenia sobášov rovnakého pohlavia v roku 2013.
ÚLOHA ISLAMU
Macron vyrastal v ne-náboženskej rodine, no ako 12 ročný bol na vlastnú žiadosť pokrstený na Rímskokatolíka.
Jeho vláda sa v súčasnosti usiluje o novú definíciu úlohy druhého najpopulárnejšieho náboženstva vo Francúzsku, a to po vlne útokov islamských militantov, ktorí od začiatku roka 2015 usmrtili približne 240 ľudí.
Konzervatívny islam sa ťažko vyrovnáva so sekulárnymi základmi Francúzska a Macron je pod neustálym tlakom riešiť obavy voličov z toho, že vplyv islamistov sa môže rozširovať skrz mešity a väzenia, ktoré ponúkajú úrodnú pôdu pre radikálnych obracačov na vieru.
Predseda vlády Edouard Philippe reagoval vo februári tým, že zaviedol zóny izolácie väzníc a prísnejšie pravidlá udeľovania licencií pre školy založených na viere.
Podľa všeobecných princípov Francúzka sú tiež náboženské prejavy otázkou súkromia, a to pre všetky náboženstvá.
Katolícki predstavitelia prítomní na Macronovom prejave sa zdali byť menej presvedčení než jeho politickí kritici, ktorí môžu čoskoro znova vyvíjať tlak na vládu.
Kardinál Georges Pontier, ktorý sa v pondelok večer stretol s prezidentom, povedal pre televíziu CNews, že prezidentove komentáre čítal len ako výzvu k otvorenejšiemu dialógu.
"Niektorí ľudia si predstavujú Cirkev, ktorá chce prevziať moc nad myslením ľudí a pod., ale to nie je pravda," povedal kardinál.