(autor: John-Henry Westen)
V minulosti by ste medzi prolife aktivistami – či už katolíkmi alebo nie – našli najväčších fanúšikov pápeža. Pápež Ján Pavol II bol často vykresľovaný ako celosvetový podporovateľ prolife hnutia a pápež Benedikt XVI bol vnímaný ako hlavný prispievateľ do intelektuálnej obrany života. Ale po piatich rokoch jeho pontifikátu je Františkova situácia úplne iná.
Prolife aktivisti po celom svete vám dnes povedia, že zatiaľ čo sa i naďalej za pápeža modlia, nie sú šťastní so smerom, ktorým pápež cirkev vedie.
Tu je niekoľko dôvodov prečo:
1) Od začiatku pontifikátu je tu prítomný očividný posun pozornosti od prolife k iným otázkam. („Nemôžeme naliehať iba na otázkach týkajúcich sa potratov, gej manželstiev a použitia antikoncepčných metód... Som synom cirkvi, ale stále hovoriť o týchto veciach nie je nevyhnutné.“)
2) Tento sentiment sa počas pontifikátu nezmenil a jeho prítomnosť sa posunula od púhych rozhovorov do oficiálneho učenia cirkvi v apoštolskej exhortácii Gaudete et Exsultate. Problém s potratmi tu zrovnáva s imigráciou a chudobou, čo je v rozpore s predchádzajúcimi pápežmi.
3) Jeho postoj vysvetľuje pochvalu, ktorou pápež František nešetril na adresu najznámejšej talianskej podporovateľky potratov, Emmy Boninovej (zobrazená na fotke vyššie, pozn.prekl.), ktorú nazval jednou zo „zabudnutých velikánov“ národa vďaka jej práci s imigrantami. I keď svoje konanie neľutuje a v porovnaní s ňou aj Cecile Richardsová vyzerá krotko, pápežova chvála viedla k tomu, že Boninová rečnila vo viacerých katolíckych kostoloch, a to i napriek protestom proliferov.
4) Ďalším dôvodom je fakt, že od Františkovho zvolenia vo Vatikáne rečnilo značné množstvo podporovateľov populačnej kontroly. Medzi nimi: Paul Ehrlich, otec hnutia za populačnú kontrolu; John Bongaarts, viceprezident propotratového Population Council; propotratový generálny sektár OSN, Ban Ki-Moon; propotratový poradca pri OSN, Jeffreu Sachs; a profesor John Schellnhuber. Predseda Vatikánskej pápežskej rady pre vedu, biskup Marcelo Sorondo, ktorý organizoval väčšinu z konferencií, na ktorých títo rečníci hovorili, je sám zástancom populačnej kontroly. Sorondo počas jednej z konferencií na kameru povedal, že obmedzovanie pôrodnosti je pre katolícku cirkev povinnosťou – a to by si za obdobie predchádzajúcich pápežov nemohol dovoliť povedať.
5) Existuje mnoho vymenovávaní a povýšení biskupov a kardinálov, ktorí sú voči prolife hnutiu nepriateľskí, a na druhej strane sú posúvaní na nižšie pozície silne prolife mysliaci klerici. Napríklad vymenovanie Blasa Cupicha za arcibiskupa Chicaga a kardinála, i napriek jeho povesti odhovárania kňazov zapojiť sa do 40 Days for Life; belgický kardinál Danneels; nemecký kardinál Kasper; a belgický Josef de Kesel. Zníženie funkcie a odstraňovanie z funkcie sa týkajú napríklad biskupov a kardinálov ako kardinála Burkeho a Mullera, biskupa Finna a biskupa Nienstedta.
6) Tiež odstránil prolife prísahu na Pápežskej akadémii za život. Dnes vymenováva jej propotratových členov – z ktorých jeden tvrdí, že v niektorých prípadoch samotná Biblia vyžaduje potraty.
7) Pápež František zatlačil na presadenie Udržateľných rozvojových cieľov OSN a toto presadenie chválil bez výhrad. Prolife skupiny v OSN, vrátane Misie Svätej stolice, proti týmto cieľom roky bojovali, pretože cieľ 3.7 volá jasne po „univerzálnom prístupe k sexuálnych a reprodukčných zdravotných službách.“ OSN tieto termíny definovala v 1994 na konferencii v Káhire s významom poskytnúť ženám „modernú antikoncepciu“ pre „plánované rodičovstvo“ a tiež im zabezpečiť „bezpečné potraty“ tam, kde sú legálne.