Zatiaľ čo Vatikán mlčí o najnovších pápežových poznámkach o homosexualite, LGBT komunita sa ich s radosťou chopila.
Obeti sexuálneho zneužívania Juanovi Carlosovi Cruzovi Svätý Otec údajne povedal: „Juan Carlos, na tom, že si gay, nezáleží. Boh ťa takého stvoril a ako takého ťa má rád a ani mne to nevadí. Pápež ťa miluje takého aký si; aj ty musíš byť šťastný s vedomím toho, kým si.“
Tentoraz LGBT komunita zareagovala svižne a v gay magazíne The Advocate hneď pod hlavným titulkom „Pápežove slová, podporujúce gayov, by mohli navždy zmeniť Cirkev“, zverejnila slová Francisa DeBernarda z New Ways Ministry, ktorý pápežovu poznámku nazval „úžasnou“. „Bolo by oveľa lepšie, keby to, čo povedal, vyhlásil verejne,“ vyjadril sa DeBernardo, „pretože LGBT ľudia potrebujú takéto slová počuť od náboženských lídrov, od katolíckych lídrov.“
New ways Ministry je skupina, obhajujúca gayov, ktorej činnosť Vatikán odsúdil, no často ju propaguje a podporuje jezuitský kňaz p. James Martin, ktorý sa o slovách Svätého Otca vyjadril pochvalne. „Pápež hovorí len to, čo by vám povedal každý uznávaný biológ a psychológ; a síce, že ľudia si nevyberajú svoju sexuálnu orientáciu“, povedal pre Associated Press.
V súlade so svojou zásadou nekomentovať pápežove poznámky v súkromí, sa k týmto údajným slovám Svätého Otca Vatikán nevyjadril. Aj za predpokladu, že táto správa bola presná, zostávajú pápežove poznámky súkromné a neoficiálne, nemajú v sebe závažnosť magistéria, a teda nijakým spôsobom nemenia teologickú náuku Cirkvi o ľudskej sexualite.
Takým sa narodil?
O homosexualite Katechizmus učí, že „jej psychologická genéza je ešte z veľkej časti neobjasnená“. Isté frakcie katolíkov v rámci Cirkvi, vrátane p. Martina, New Ways Ministry a ďalších nesúhlasiacich skupín, pretláčajú teóriu „takým sa narodil“ v nádeji, že tým znormalizujú homosexualitu. Páter Martin navyše tvrdí, že ex-gayovia nevedú „plne integrovaný život“.
Ešte aj potom, čo svetová vedecká obec potvrdila, že neexistuje nič také ako „gay gén“, LGBT aktivisti dotieravo núkali štúdie, konštatujúce genetickú predispozíciu k homosexualite; štúdie, ktorých nesprávnosť vedci už odhalili.
Jeffrey Barnett z Wellcome Trust Sanger Institute sa o spomínanom prieskume vyjadril, že
„tieto štúdie sú na hony vzdialené od toho, aby poskytli nejaký zmysluplný a smerodajný výsledok. Ani jedno z ich zistení nemá štatistickú výpovednú hodnotu o rozšírení tohto genotypu v spoločnosti. Ich závery sú čistou špekuláciou a k modernému genetickému prieskumu sa ani nepriblížili.“
Gil McVean, výskumník z Oxford University, poznamenal, že
„výsledky neboli opakovane kontrolované v nezávislej štúdii a úroveň prezentovaných dôkazov nespĺňala podmienky, ktorých splnenie táto vedecká disciplína vyžaduje. Ak by sa nejednalo o takú kontroverznú tému, nikoho by ani nenapadlo čosi také uverejniť. V najlepšom prípade by išlo iba o čosi predbežné.“
Reparatívna terapia
S pokračujúcou propagáciou mýtu „takým sa narodil“ v médiách, čoraz viac štátov zakazuje „konverznú terapiu“ (pejoratívum pre reparatívnu terapiu – poradenstvo jednotlivcom, ako sa zbaviť neželanej náklonnosti k rovnakému pohlaviu) a tisícky licencovaných profesionálov a ich klientov sa súdia s hlavnými skupinami, obraňujúcimi LGBT, pričom ich obviňujú zo spáchania trestného činu podvodu v masovom rozsahu na obyvateľstve.
National Task Force (Národná pracovná skupina) pre rovnosť v oblasti terapie, zložená z poradcov a klientov, podala minulý rok sťažnosť na Federálnu obchodnú komisiu, v ktorej obvinila Advokátsku poradňu pre chudobných na juhu (SPLC), Kampaň za ľudské práva (HRC) a Národné centrum pre práva lesbičiek, z „podvádzania a klamania v masovom merítku za účelom zakázať poradenstvo licencovaných profesionálov klientom, vystresovaných z neželanej náklonnosti k rovnakému pohlaviu, ako aj z konfliktov, súvisiacich s rodovou identitou.“
LGBT aktivisti, ako zvyčajne, nesprávne charakterizujú reparatívnu terapiu, keď o nej tvrdia, že používa zahanbujúcu šokovú terapiu a iné formy psychologického, mentálneho, či dokonca fyzického týrania. Podľa výskumu Dr. Josepha Nicolosiho, priekopníka v reparatívnej terapii, ako aj podľa skupín ex-gayov, popierajúcich túto propagandu, množstvo jednotlivcov dosvedčuje, že nielen zanechali homosexuálny štýl života, ale začali žiť normálnym heterosexuálnym životom.
Nicolosi bol licencovaným psychológom, s praxou v Kalifornii, a zakladajúcim členom a prezidentom Národnej asociácie pre výskum a liečbu homosexuality (NARTH), ktorej cieľom je pomôcť klientom, priťahovaným rovnakým pohlavím, prekonať ich neželané homosexuálne túžby. Podľa ich webstránky „ide len o sekulárnu skupinu v USA, ktorá chráni práva terapeutov radiť klientom s neželanou homosexualitou“.
Nicolosi je autorom mnohých publikácií a spíkrom, ktorý sa zameriaval na pochopenie podstaty príčiny mužskej homosexuality. Každý človek sa podľa neho rodí ako heterosexuál, no niektorí môžu počas života prežiť traumu, ktorá ich postrčí k homosexualite. Okrem zneužívania je najčastejšou príčinou homosexuality kombinácia chladného, rezervovaného a emocionálne neprístupného otca a dominantnej matky.
Nicolosi povedal:
„Homosexualita nie je sexuálny problém, ale problém rodovej identity. Homosexualita nie je o sexe, ale o tom, aký pocit má človek zo seba, o jeho vzťahoch, o formovaní a zakladaní vzťahov, o jeho vlastnej identite, názore na seba, osobnej vine a hanbe, o schopnosti udržať si súkromie. K homosexuálnemu správaniu vždy pobáda človeka jeho vnútorný pocit prázdnoty.“