Kardinál Gerhard Müller nedávno reagoval na vzmáhajúci sa trend gender ideológie konštatovaním, že najlepšie sa jej darí v ideologickom vákuu, ktoré vzniklo po kolapse fašizmu a sovietskeho komunizmu ako „pokrokového náboženstva“.
„Marxizmus a fašizmus – tieto protikresťanské ideológie padli. Kapitalizmus je v kríze. Vznikol priestor pre pravú filozofiu, pre teológiu, pre kresťanské náboženstvo. Ľudia však uprednostnili ´pokrokové náboženstvo´, ktoré verí v človeka, a nie v Boha“, povedal tento bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery 25. mája pre CNA.
Pred prezentáciou talianskej edície knihy Daniela Mattsona Why I Don´t Call Myself Gay (Prečo si nehovorím gay) sa kardinál vyjadril: „Ľudí nemožno posudzovať podľa ich sexuálnej orientácie. Neexistujú takí, ktorí sú špeciálnejší, než tí druhí. Každého človeka treba brať ako jedinečného a pamätať na fakt, že je stvorený na Boží obraz a podobu a povolaný pre večný život.“ Takáto charakteristika sedí na „každého človeka“.
V súvislosti s pastoračnou starostlivosťou o homosexuálov kardinál poznamenal, že „Cirkev vždy rešpektovala každého človeka a nikoho nezaraďovala do kategórií“ a zdôraznil, že „gender ideológia uznáva tucty rodov, no človek bol stvorený ako muž a žena; to je naša prirodzenosť, ktorou náš Stvoriteľ takto vyjadril svoju vôľu. Ľudia musia odporovať ideologickým skupinám, ktoré chcú meniť spoločnosť tým, že každému človeku v nej nanucujú svoje názory a útočia na všetkých, ktorí s nimi nesúhlasia, urážajú ich, ba až fyzicky napádajú. Ak niekto zmýšľa inak než oni, bez milosti likvidujú a ničia jeho ľudskú dôstojnosť. Je to lobby; organizácia, ktorá má svoje vlastné záujmy.“
Kardinál Müller pochválil Mattsona za to, že sa neoznačil za gaya, ale za „Božie dieťa“.
„Vo svätej spovedi a pri pastoračnej starostlivosti sa dá hovoriť o všeličom, avšak žiadny človek sa nemôže identifikovať s kategóriou, ktorá reálne neexistuje. Táto konštrukcia pochádza z marxistického učenia, podľa ktorého myseľ realitu neuznáva, ale si ju sama buduje; takže keď komunistická strana povie, že 2+2 = 5, každý tomu musí veriť.“
Gender ideológia a pastoračná starostlivosť o homosexuálov je v súčasnosti najhorúcejšou témou v Katolíckej cirkvi. Kongregácia pre náuku viery vydala v roku 1986 List biskupom Katolíckej cirkvi o pastoračnej starostlivosti o homosexuálne osoby, v ktorom sa uvádza: „Povzbudzujeme biskupov aby vo svojich diecézach zabezpečovali pastoračnú starostlivosť o homosexuálne osoby v súlade s učením Cirkvi.“
„Žiadny pravý a dôveryhodný pastoračný program nezahŕňa spolky či organizácie, v ktorých by sa navzájom stretávali homosexuálne osoby bez jasného a zreteľného stanoviska Cirkvi, že homosexuálna aktivita je nemravná a hriešna. Správny pastoračný prístup k nim spočíva vo vedomí nutnosti vyhýbať sa v ich prípade blízkej príležitosti k hriechu“, dodal kardinál.
Benedikt XVI sa venoval gender ideológii vo svojom záverečnom Vianočnom príhovore Rímskej kúrii 21. decembra 2012, v ktorom okrem iného povedal: „Dômyselné klamstvo a podvod, na ktorom spočíva gender teória a antropologická revolúcia, ktorá ju sprevádza, sú očividné a zrejmé. Ľudia spochybňujú názor, že majú prirodzenosť, ktorá im je daná podľa ich telesnej identity a ktorá slúži ako definujúci prvok každého človeka. Popierajú svoju prirodzenosť ako niečo vopred im dané a tvrdia, že si ju môžu určiť a vytvoriť sami.“