Barnevernet (Barnevern) je názov pre úrad na ochranu detí v Nórsku zriadený roku 1992. Ide o nórsku sociálnu službu, známu kontroverzným odoberaním detí rodičom. Často proti zdravému rozumu, čo v telefónnom rozhovore s Vladimírom Frantom pre Sputnik pripúšťa aj bývalý sudca Ústavného súdu ČR JUDr. Stanislav Balík.
Dodáva, že si nikdy nemôžeme byť istí, či vieme celú pravdu o biologických rodičoch odňatých detí a tiež nevylúčil, že sa podobné javy môžu diať aj v Česku.
Berieme to teda na vedomie, ale podotýkame, že Európsky súd pre ľudské práva už pred 11 rokmi upozornil na možné systémové pochybenia, ktorých sa Barnevernet v priebehu rokov opakovane dopúšťal. Existuje aj obava, že juvenilná justícia by mohla byť súčasťou premysleného sociálneho experimentu. Odoberanie detí môže byť v tomto svetle vnímané ako úloha.
Za určitú indíciu možno brať varovné hlasy prichádzajúce už aj od prezidentov takých krajín, ako je India, Brazília a či Česká republika. Z týchto krajín pochádzajú Barnevernetom poškodení rodičia a deti. V roku 2011 nórsky súd odobral deti Eve Michalákovej, za ktorú sa krajina postavila. Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu sa teraz zaoberá aj týmto prípadom. Pripomíname, že v rokoch 2010-2018 nórske úrady odobrali rodičom 338 českých detí. S touto štatistikou prišlo Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí, ktorý sídli v Brne.
Inšpektori Barnevernetu postupujú na základe udania! Zrušíme biologické matky? Nech žije Aldous Huxley a jeho “Koniec civilizácie”
Všetky konania Barnevernetu vychádzajú z obavy, aby sa deťom neubližovalo. Barnevernet preto zbiera informácie o rodičoch a deťoch, vyhodnocuje mieru rizika pre deti, preventívne zasahuje! Selektívne podozrieva cudzincov, turistov, ľudí vyrastajúcich v detských domovoch či v pestúnskej starostlivosti, že nedokážu deťom poskytnú náležite to, na čo majú deti zákonný nárok. A tak profylakticky odoberajú deti hneď pri najmenšom podozrení, bez počkania na vyjadrenie riadneho súdu. Toto je prístup značne šovinistický. Tieto praktiky možno označiť za totalitné.
Opäť náhľad doplníme o názor JUDr. Balíka. Miera násilia páchaného na deťoch sa objektívne vo svete stupňuje. Je tiež pravda, že práva maloletých všeobecne prevažujú nad právami rodičov. Opäť ale dodávame: Bolo by však nezmyselné viesť veci k úplnej absurdite, čo sa teraz v Nórsku deje. Aj toto JUDr. Balík pripúšťa.
Zahalení do najlepších úmyslov nórski úradníci likvidujú inštitút rodiny. Sociálne inžinierstvo, ktorému by sa musel čudovať vedľa Huxleyho možno aj inžinier ľudských duší B. F. Skinner
Výsledkom činnosti Barnevernetu je hromadenie ľudských tragédií. Hlavnými obeťami sú deti sami. Barnevernet ich s nepochopiteľne absurdnými odôvodneniami odoberá šokovaným rodičom.
Podľa nórskeho právnika Mariusa Reikeråsa sú v Nórsku ročne odoberané rodičom až tisícky detí (sociálka teda vyčíňa denne), viď informácie na Reikeråsovom Facebooku; vzhľadom k celej nórskej populácii ide už o alarmujúci počet prípadov. Právnička Arnhilda Skrettingová vyjadrila zdesenie nad tým, ako Barnevernet jedná s ľuďmi, viď informácie na barnefjern.org ( “Som advokat har jeg Aldrich vært Bort lignende før og jeg er sjokkert over Matěna barnevernet har behandlet dette partií på, “sier advokat Arnhild Skretting.)
Utečenci do Európy by sa mali zamyslieť, či EÚ je oázou zasľúbenou …
Čechom zrejme vymizla z pamäti doba, kedy boli české deti odvlečené nacistami na prevýchovu do Reichu. Vtedy išlo zmenu jazyka komunikácie detí a vychovať z nich Nemca. Ako je možné, že v tejto dobe, v tomto storočí, sa Barnevernet vlastne snaží o to isté?
EÚ bezzubá, Nórsko nie je členským štátom. Inšpektori Barnevernetu konajú ako sociálne gestapo
Verejnosť sa tak časom dozvedela o kauze odňatých indických, ruských, poľských, tureckých či brazílskych detí. Naši čitatelia si predstavia hlavne stále vlečúcu sa kauzu detí českej rodiny Michalákovcov alebo kauzu českých imigrantov Ladických; v tomto prípade rodičia usilujú o vrátenie dcéry Maxine, ktorú Barnevernet uniesol prakticky za bieleho dňa tak, že ju inšpektori vlastne vytrhli matke z náručia.
Avšak Nóri mašinériu menom Barnevernet posielajú aj proti rodičom pochádzajúcim zo Švédska (prípad Hernehultových), Litvy (prípad Júliu Daiva) či USA (prípad Amy Bjørnevågové)! Doslova sa vtiera otázka – “cui bono”? Kto má z toho úžitok? Objavili sa špekulácie, že si Nórsko touto cestou snaží vylepšiť svoj demografický prepad.
Obchod s deťmi? Možno, pripúšťa JUDr. Balík
Je síce jasné, že v prípade porušovania práv dieťaťa je potrebné konať urýchlene. Nemalo by sa tak robiť bez dôkazov a podvodnou cestou. Ak sa tak napriek tomu deje, potom už sme na hranici obchodovania s ľuďmi. Ak je nejaký úradník poškodený a ak potrebuje nejaká bezdetná rodina dieťa, priamo sa ponúka obviniť vytipovanú biologickú rodinu (napríklad z domáceho násilia alebo z toho, že matka krája chlieb na príliš hrubé krajce atď.) A “predať” dieťa do starostlivosti inej rodine, ktorá sa maskuje ako rodina zákonne pestúnska. Ak by to však bola svojvôľa systému, potom je porovnanie s nacizmom veľmi adekvátne. JUDr. Balík dúfa, že sa ide skôr o pochybenie jednotlivcov, nie systému.
Medzitým roky plynú a deti, ktoré vyrástli za takýchto podmienok v náhradných rodinách, sú podľa štatistiky náchylné k rôznym psychologickým a sociálnymi patológiám. Barnevernet je v strehu! Tieto vyrastené deti by mohli byť hrozbou pre svojich ďalších potomkov. Barnevernet budúcim matkám posiela výstražný odkaz, že im bude dieťa odobraté, ak otehotnie.
Arnhild Skrettingová podala správu o utečeneckom páre z Afriky, ktorý sa pritom snažil integrovať do nórskej spoločnosti, okrem iného tým, že bol zapojený do kresťanskej kongregácie. Dieťa bolo matke odobraté hodinu po pôrode! Toto všetko je možné porovnať s niekdajšou nariadenou sterilizáciou rómskych žien v Československu (pozri správu Európskeho centra pre práva Rómov v Budapešti [ERRC] na romea.cz).
Nejazdite s deťmi do tmárského Kráľovstva Norvežského. Inak padnete za obeť inkvizícii!
Teraz sa pozrime na dôvody, prečo inšpektori sociálky odnímali deti rodičom: Nepáčilo sa im napríklad, že rodič zvýšil hlas na dieťa. To by sa ešte dalo ako-tak pochopiť. Ale čo argument, že dojčené dieťa stráca očný kontakt s matkou (pozri informácie od Janky, babičky Maxine), pretože počas procesu pitia zatvára oči ?!
Inokedy sa Barnevernetu nepáčilo, že mamička kŕmila dieťa zahraničnou stravou vyrobenou mimo Nórska alebo že detská bielizeň nebola správne zrovnaná do komínov! Vo výpočte by sa dalo pokračovať, absurdita systému je snáď aj bez toho zrejmá.
Zmena uvažovania Európanov. Rúcajú sa zavedené tradície. Stáročné skúsenosti neplatia. Prečo?
Nečudujme sa. Bude horšie, čo keď odobraté deti budú zverené do pestúnskej starostlivosti homosexuálnym párom? Môže sa k tejto vízii vyjadriť dojča, ktoré bolo hodinu po pôrode odobrané matke? Nečudujme sa, keď v Európe na speváckych súťažiach vyhrávajú fúzaté speváčky, kde sa normuje zakrivenie uhoriek, kde Facebook nabáda, aby sa používateľ prihlásil k aspoň jednej z viac ako päťdesiatich možností pohlavia …
Nečudujme sa, že v takomto svete gumového práva a zákonov je skoro nutnosť pretrhnúť biologické väzby medzi ľuďmi, aby si potom s nimi systém mohol robiť všetko, čo chce.
A súčasný Európan napríklad v Beneluxe či Švajčiarsku? Ten sa snaží udržať zubami nechtami na lukratívnej pozícii, snaží sa neochorieť, neprísť do rečí, vydržať to v práci do dôchodku – len aby ho nikto za nič neudal. Snaží sa hlavne o to, aby v tieni úradných budov vychoval svoje deti, aby ich vychoval na ceste životom k dospelosti, k dospelosti slnkom zaliatej.
Vladimír Franta