Nie je o tom žiadnych pochýb: do Cirkvi sa vracia závoj!
Zatiaľ čo Cirkev už nevyžaduje závoj v kaplnke, mnohé ženy z katolíckej komunity, mladé i staršie, si sami volia túto možnosť.
So svojimi koreňmi v biblickej tradícii je zvyk zahaľovania odvekým a nádherným kúskom našej katolíckej tradície. Zatiaľ čo za touto tradíciou stojí nesmierne bohatá minulosť, na tomto mieste vám ponúkame tri podstatné dôvody, prečo si obliecť vlastnú mantilu.
1) Závoj je fyzickou pripomienkou, že vstupujete do posvätného priestoru
Od veľkých bazilík a katedrál po celom svete až po vašu najbližšiu kaplnku, každý katolícky kostol je domovom Boha a každá omša je jeho obeťou. Z tohto dôvodu sa snažíme obliecť primerane na omšu na znak úcty k domu Pána a sviatosti, ktorú navštevujeme.
Kaplnkový závoj ale rozširuje túto prax na úroveň oddanosti.
Hoci existuje množstvo dôvodov, prečo sa obliecť, mantila je vyhradená pre Cirkev a samotnú Cirkev. Stáva sa dôslednou pripomienkou dôstojnosti miesta, prípravou na omšu, ktorá je jedinečná a posvätná.
Rovnako ako krása cirkevných budov je sama osebe vizuálnou hymnou pre slávu Boha, ani my sa pekne neobliekame pre našu vlastnú slávu, ale na znak fyzickej formy oddanosti a uctievania. Z tohto dôvodu kaplnkový závoj podčiarkuje tieto prípravy za posvätné: nejedná sa iba o "obliekanie", pripravujeme sa na bohoslužbu.
Mala som tú česť stráviť svoj posledný semester v zahraničí s rakúskym programom františkánskej univerzity a počas cestovania som si predsavzala, že vždy, keď vstúpim do kostola, budem nosiť svoj závoj, alebo nejaký iný klobúk či pokrývku. Hoci neustále nasadzovanie závoja spôsobovalo ťažkosti (hlavne pri prechádzkach v Ríme), tento problém mi pomohol podčiarknuť rozdiel medzi vstupom do kostola a na akékoľvek iné turistické miesto a bol dôslednou pripomienkou, že každý kostol, bazilika a katedrála boli posvätné a boli miestom pre eucharistiu.
Áno, hoci som tu mala obdivovať pamiatky, bolo dôležitejšie, že som tu bola ako pútnik.
2) Závoj je znakom ženskej dôstojnosti
Jednou z najviac frustrujúcich chybných predstáv týkajúcich sa nosenia závoja je myšlienka, že závoj predstavuje mužskú dominanciu v Cirkvi, že existuje ako poníženie žien a pripomína im ich miesto. Samozrejme, táto prax pripomína ženám naše miesto, no vôbec nejde o poníženie!
Závoj označuje ženu za zasvätenú, nie vo formálnom zmysle náboženského sľubu, ale v univerzálnom zmysle, že každá žena je posvätná. Vskutku, v tradícii Cirkvi, zahaľujeme to, čo je posvätné, od svätostánku, v ktorom sídli nás Pán, po oltár, na ktorom je obetovaný.
Žena je označená svojou mantilou, pretože patrí k Bohu. Sme zahalené, lebo patríme k Bohu, nie ku okázalej patriarchálnej hierarchii.
Táto koncepcia zahalenej Svätosti je jedinečne spojená so zvláštnou dôstojnosťou a úlohou ženy: jedným dôvodom, prečo sme skromne oblečené, je ochrániť krásu ľudskej formy pred tým, aby sa stala vulgárnou. Čo je ešte podstatnejšie pre ženskosť, žena je sama sebe závojom svojho život-darujúceho lona.
Kaplkový závoj je preto doslovným i symbolickým závojom, závojom nielen vo svetle posvätného, ale aj nad posvätným.
3) Závoj je polovicou krásnej duálnej tradície
Závoj je tiež znakom pokory a oddanosti. Mantila mala žene zakrývať vlasy (tradične chápané ako jej korunka krásy), dnes sa ale stala symbolom pokory a oddanosti. Všetci sme oboznámení s vážnosťou v rámci kostola; napr. hovoríme po tichšie, aby sme uľahčili atmosféru modlitby. Závoj má vizuálne reprezentovať túto istú vážnosť.
A hoci je zvláštny akt zahaľovania určený len ženám, táto vážnosť by mala byť praktizovaná všetkými. Z tohto dôvodu sa tradícia kaplnkového závoja odzrkadľuje v povinnosti muža odložiť svoj klobúk, keď je v kostole. V skutočnosti to bolo tradíciou pre muža, aby odložil svoju čiapku i keď išiel okolo kostola na znak oddanosti eucharistickému Kristovi vnútri (rovnako ako pri pozdravení ženy).
Závoj tak predstavuje duálnu tradíciu mužov i žien, ktorí odhaľujú a zahaľujú svoje hlavy pri vstupe do kostola.
Táto tradícia vlastne odzrkadľuje všeobecnú povahu spirituality pre mužov a ženy. Hoci je celé ľudstvo povolané k rovnakej úrovni svätosti a konečnej blaženosti, muži a ženy majú rôzne cesty a úlohy.
Tak ako sa muži a ženy usilujú o vykonanie rôznych, či dokonca opačných úloh na získanie tej istej svätosti, tak dodržiavajú zrkadlovú tradíciu pri vyjadrovaní rovnakej úcty k domu Pána. (Poznámka na okraj: Som tiež zástankyňou klobúkov pre mužov, takže sa všetci môžeme zúčastniť tejto tradície!)
Bonus: Závoje sú jednoducho krásne!
Dodajte trochu zbožnej iskry do svojho sviatočného odevu a kúpte si svoju mantilu ešte dnes!